NOVOVESKÉ HISTORKY: Spomienky bitkára na svoju mladosť

Stretol som ho na lavičke pri detskom ihrisku, kde sa hrali aj jeho dve malé deti. Začínajúce šediny a ustarostenú tvár ukrýval za novinové stránky, začítany do nových správ a…

NOVOVESKÉ HISTORKY: Ako som sa vyvliekol z pozornosti barovej pobehlice

Je piatok. V Cubano to opäť praská vo švíkoch a švy praskajú aj na podprsenkách, slipoch a tričkách, ktoré sú o číslo menšie, aby vynikla práca plastického chirurga, alebo kvalita…

Komunálny les: Príbeh o hadovi, ktorý otrávil svojim jedom lokálnu politiku

Hady sa do lesa prisťahoval zďaleka a nikto sa už nepamätá, s akým úmyslom. Mnohí ale majú pocit, že mal svoj odporný plán už vtedy. Bol to had s viacerými…

Martina Dulíková a jej víťazný príspevok v literárnej súťaži

Toto, neskromne, šumne mesto vniklo kolo roku tišic dvesto šesťdesiatošem kec perši raz Villu načisto Novu spomina dajakeho veľkomožneho pana liscina. Odftedy še do onej honosnej Villy nove a nove…

Diegove básne: Cesta osamelého

V šedi plaziacej sa po zemi nachádzam slobodu. Čiary mi naliehavo utekajú naproti, aby mi pripomenuli, že sa rútim skrz časopriestor. Za romantickou scénou zapadajúceho slnka už noc spúšťa tmavú…

Diegove básne: Jednosmerka

Jednosmerkou života rútime sa k horizontu zajtrajška s kotvou spomienok uviazanou okolo krku. Dni sa mihajú za oknom až roky vnímame len ako šmuhu a cítime sa ako spolujazdci vo…

Diegove básne: Kam chodia sny spať?

Severák dospelosti dovial šedé mraky všednodennosti a prekryli nimi hviezdnu oblohu. Lejak povinností hasí naše vášne ako lesný požiar a iskra v očiach už len tleje… Kam chodia sny spať?…

Diegove básne: Rozkvitnutá nádej

Zavesím svoje smútky na šnúru ako odsúdených za vlastizradu. V jarnom vánku budú trepotať rukávmi až kým z nich nevysypú všetkú soľ zo sĺz jak nabiflenú poučku. Obnažený do pol…

Diegove básne: Červené zamyslenie

Červené víno rozliate na bielom obruse pri poslednej večeri, jak moje verše na nevinnom hárku papiera. Červeným perom zvýraznené chyby na písomke zo života. Ohodnotený na dostatočnú. Červené slnko odchádzajúce…

Diegove básne: Divák

Tichý divák, čo netlieska keď noc spustí oponu za komédiou našich všedných dní. Vystúpi na pódium a z ligotu sĺz stekajúcich po tvári pozliepa zrkadlo odhaľujúce tváre bez úsmevov. Vyzliekajúci…

Pin It on Pinterest