Áno, dostalo sa mi toho poznania. Toho zvláštneho pocitu v bruchu, čo šteklil tak intenzívne, že som do seba nemohol napratať ani jedno sústo. Mal som pocit, že horím a každú chvíľu odpadnem. Nedotknutý, nepobozkaný som klopil zrak vždy, keď šla okolo a dúfal som, že si nevšimne, ako v tvári mením farbu.
Keby zistila, že žijem a kradnem si ju do tak nádherných predstáv, ktoré však boli iba moje, tak sa asi od hanby prepadnem.
Všetko to, čo som mal pri sebe a na sebe v ten deň, keď som ju prvýkrát uvidel, som považoval za šťastné a tak som sa toho snažil vždy nosiť čo najviac. Že práve to mi umožní nejakým zázrakom vidieť ju každý deň. Mal som zrazu svoje šťastné tričko, šťastné nohavice, šťastné ponožky, šťastné tenisky … . Stačilo mi len to vedomie, že existuje. O mne vedieť nemusela. Nechcel som do jej krásy zasiahnuť svojim zjavom, no každá platonická láska buď časom zanikne, alebo prepukne naplno. A kým som cielene trávil čas pred panelákom, v ktorom bývala a nenápadne pozoroval každé prípadné pohnutie záclony, alebo siluety postavy na balkóne v nádeji, že je to ona, som bol v bezpečí vzdialenosti a anonymity. No ak sa niekde pohybujete často, dostanete sa do povedomia okolia. A tak, raz keď som sa s kamarátmi, ktorých som v ich nevedomosti stále ťahal do blízkosti jej bydliska, hrali sme nejakú hru, tak sa objavila ONA, že by sa rada pridala.
Oťaželo mi telo a zahmlil zrak. Stála tam, ako anjel. Ako stelesnenie všetkej krásy a dobroty sveta. Ostatní boli samozrejme odvážnejší, pretože oni nevedeli tak dlho ako ja, že existuje tak nádherné stvorenie.
Snažil som sa príliš nevynikať a nezapájať do rozhovorov, aby som náhodou netrepol nejakú blbosť a tým neprezradil svoje sympatie. Chlapci vedia byť v tomto veku k tejto téme strašne krutí a posmievační. Každopádne som tam začal chodiť aj sám. Nenápadne som sa díval, či sa náhodou neobjaví v okne. A nedostalo sa mi len pohľadu na ňu. Zamávala mi a mňa sa zmocnila panika. Nečakal som to. Už totiž vedela, že existujem, aj keď určite netušila, aké city k nej prechovávam.
Dostalo sa mi však oveľa viac. Od prvého vyslania kamaráta za ňou na prieskum, nenápadne povyzvedať, či náhodou nejakým nedopatrením nie sú sympatie vzájomné, až po prvé machrovanie so vzduchovkou pri vystreľovaní ruže, prvú ľúbostnú báseň a zistenie, že to naozaj funguje, tak ako v tom filme o básnikoch, prvé nesmelé večerné sedenie na lavičke vo dvojici, prvé neohrabané chytenie dievčaťa za ruku, vystrašené uhýbanie pred prvým bozkom a prvý neopísateľný zážitok z neho , prvé nesmelé vyznania, objatia, výlety, prázdniny, zážitky.
Prvé sklamanie, že v tom nádhernom období nie som jej jediný.