Často ma to vtiahne do nejakého kníhkupectva, keď idem okolo. A asi viac nakupujem, ako čítam. Akosi nemám na čítanie čas a náladu a začal som počúvať podcasty. Aj to hlavne pred spaním.
Kniha Sám v dave od Martina Furmanika ma zaujala obalom, aj že nebola vystavená chrbtom, ale prednou časťou. Aj obal je výborne zvolený a príjemne sa drží v ruke. Nie ako tie pogumované obálky, aké majú niektoré knihy. Aspoň mne takýto povrch nerobí dobre na dotyk. Takže aj titulný obrázok fajn. Nevedel som však, že ide o novoveského autora. To mi povedal až predavač Tomáš. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo by som si bol ochotný knihu kúpiť. Podporiť autora.
Knihu som si nekúpil hneď. Až keď som dostal poukážku na nákup, tak som si po ceste kúpil niekoľko kníh, medzi nimi aj túto. A začítal som sa do nej už vo výťahu a v chodbe. Pokračoval som v posteli a za hodinku som mal knihu prečítanú. Aj keď, poviedky by sa možno nemali čítať jedna za druhou. Ale akosi som sa začítal.
Aj keď, ten popis na zadnej strane a ilustrácia ma trochu zmiatli a obsahovo som očakával niečo úplne iné – samotárov, vyvrheľov, kadejaké vážne traumy atď… . A ozajstné boje s veternými mlynmi, ako je spomenuté v popise. Aby som sa možno v niektorom z príbehov mohol stotožniť s postavami. A viete čo? Z časti som sa aj našiel.
Ale poďme k obsahu. Kniha obsahuje 25 poviedok a veľmi sa mi páči štýl, akým sú písané. Teda, čítajú sa ľahko. Obsahovo ide o rôzne príbehy ľudí, s hlbšou myšlienkou a ponaučením na konci. A zrejme bude autor silne nábožensky založený, čo som usúdil s niektorých poviedok, čo však nie je na škodu. Práve naopak. Aj keď ja veriaci nie som.
Sám v dave je kniha o rodinných vzťahoch, hľadaní zmyslu života, starých múdrostiach, starnutí, starobe, smrti, viere, ľudských vlastnostiach, generačných rozdieloch. Nájdete tam schovanú aj rôznu spoločenskú tematiku. Dve poviedky ma hlbšie zasiahli, jedna dokonca rozcitlivela a po jej prečítaní som si musel dať pauzu a užiť si to, ako keď si necháte na jazyku topiť lahodnú čokoládu.
Toľko môj názor, viac prezrádzať nebudem. Každopádne, knihu odporúčam aj kvôli obsahu, aj kvôli podporeniu domáceho autora. A samozrejme, vziať do ruky knihu, znamená stráviť trocha času sám so sebou, v tichu a pohode. Čo nám mnohokrát v životoch chýba.
Ďakujem autorovi za príjemný zážitok.
Za mňa najlepšie:
Punčové rezy
Tam som sa zamyslel nad vlastným odchádzaním z domu od rodičov, keď som žil inde a to ťažké lúčenie sa. To uvedomenie si, zakaždým keď som sa vrátil domov, že rodičia sú o niečo starší, pomalší, unavenejší.
Roland a Cecília
Táto poviedka je za mňa top. Hlboko sa ma dotkla a myslím na ňu aj dnes.