Včera bol DEŇ ZEME. Poviem vám, čo sa mi stalo predvčerom. Stál som v noci v aute na autobusovej stanici a cez cestu šiel ježko. Nikde nikto. Bolo niečo po polnoci. Zrazu sa objavili tri mladé dievčiny a rovno k nemu. No a hádajte čo. Pustili sa doňho kopať. Ježko sa schúlil do kĺbka a dievčiny si asi mysleli, že sa premenil na loptu. Tak som na nich zakričal, či mám vyjsť z auta a kopnúť si ja do nich. A odpoveď? Že to vraj nie je človek. 😀 Takže, logika, čo nie je človek do toho sa môže kopať. Čo tak nejdú ale poniektorí kopať napríklad do medveďa? A potom som sa zamyslel ešte nad niečím.
Zaspomínal som na detské časy, čo robili chlapci. Ako odpaľovali petardami žaby, ako kopali do mačiek, ako lovili z potoka rybky a dávali ich do mláky, po ktorej prechádzali bicyklami. Nezúčastňoval som sa týchto aktivít, no ani som nikomu na to nič nepovedal. Okamžite by ste boli mimo kolektívu. A teraz, odstupom času, keď už som starší, pozorujem tých mladších, porovnávam a dostávam sa do toho veku, keď vravím – tá dnešná mládež. V mnohom sme boli ale rovnakí, zároveň v mnohom iní. A základný rozdiel? Tým bola úcta k starším, žiadne žalovanie doma, iné vzory a kamarátstva založené na dobrodružstvách naživo, mimo sociálnych sietí. A zábava aj bez drog a alkoholu. Aj keď, aj s tým sa samozrejme prišlo do styku, ale určite nie ako žiaci základnej školy. Taktiež sme sa preháňali popred autá s bicyklami, kradli na veterine jablká, kradli sa značky z áut, vykrádali sa pivnice, autá, byty, garáže, chaty. Prebehovalo sa po kapotách áut. Boli bitky, férovky, rôzne partie a skupinky rozdelené podľa štýlov. Nebola taká tuctovosť, ako je teraz. A minule som bol ale riadne prekvapený, keď som videl ísť po námestí chlapca s tričkom Nirvana, s reťazami atď… . A nemal brokolicový účes 😀 Kedysi to bolo o pankáčoch, metalistoch, raperoch, writeroch, skinheadoch atď…. . Každý sa inak obliekal, každý počúval inú hudbu, každý chodil do iného podniku, každý veril v niečo iné. Robili sa sídliskové zbrane – gumipušky, gumiparožky, praky, spľuvatká…., po kamarátoch sme chodili požičiavať kazety, cdčka, videokazety alebo neskôr napaľovať filmy, hry, hudbu… . Falšovali sa ospravedlnenky a známky, pretože žiacka knižka nebola elektronická. Na kabínach výťahov, ktoré boli kedysi iné ako teraz, sa schovávali cigarety, pornočasopisy a všetko ostatné, čo sme nemohli priniesť domov. Zároveň to z tých výťahových kabín mizlo, pretože to boli všeobecne známe skrýše 😀 A najčastejšie si to odniesli cigarety. To bola častokrát tá najdôležitejšia položka, dokonca aj ako súčasť pozdravu 😀 Čau, nemáš cigu? Mňa chválabohu minulo aj fajčenie. Mal som iné záujmy a záľuby, no to mal každý. Sídlisko žilo hrami, naháňačkami, bicyklami, kolobežkami. Mnohí sa venovali športu súťažne, súťažilo sa na matematických či chemických olympiádach, aj na literárnych súťažiach, aj na hudobných, aj na prírodovedeckých. Bolo toho mnoho a som rád, že som to ešte zažil. Zbieranie kartičiek, plagátov, časopisov, pogov, figúrok z kinderka.. . Bola to doba sídliskových potravín. Doba sídliskových kamarátstiev, sídliskových zamilovaní, sídliskových zrád, bojov, odpustení. A ja síce nemám potomkov, aby som im mohol o týchto spomienkach hovoriť, no verím, že rodičia o tom svojim deťom na porovnanie rozprávajú.
Na tejto stránke mám množstvo takýchto spomienkových textov, či už na škôlku, školu, sídliskové životy, sídliskové zákutia a podobne… .
Premýšľam, že urobíme nejakú prednášku o vychytávkach 90. rokov. Starší zapomínajú, mladí uvidia, čo sa kedysi nosilo, počúvalo, čítalo, s čím sa telefonovalo, hralo, čo sa zbieralo atď… .