Veľmi zamrzí, keď sa snažíte tvoriť nejaký obsah, bez reklám, bez politických ambícií, z presvedčenia, dobrej vôle a v ochote ľuďom niečo priniesť, dať, poučiť ich, dať nejaké informácie…. a ich úcta k vášmu obsahu je taká, že nahráte hodinové video a po minúte prichádzajú od nich reakcie. To na akej rýchlosti to video pozerali? Alebo keď pridáte dlhší text a takmer okamžite máte reakcie. No keď sa opýtate, či si to prečítal celé, tak samozrejme že nie. Takže oni úctu k vám a vášmu obsahu, snahe a času nemajú, no na oplátku by tú úctu od vás chceli. Alebo si z dlhého textu vyberú jedno slovo alebo vetu a idú vás na tom dojebať, aj keď je to vytiahnuté z kontextu. No ja som tiež iba človek a dokážem vybuchnúť. Lebo každý jeden text píšem ja, nie umelá inteligencia, ako je dnes u mnohých zvykom. Ani nápady si nenechávam generovať cez umelú inteligenciu.
____________________
Ak sledujete alebo robíte obsah dlhšie ako 5 – 10 rokov, tak vidíte, ako sa to mení. Ako sa menia ľudia, spoločnosť, komentáre, reakcie, vystupovanie ľudí, diskusie. Zmenilo sa to v mnohom na šikanu a na pocit, že ľudia majú právo sa ku všetkému ozvať a to aj keď sa ich nikto na nič nepýta. Že môžu radiť aj tam, kde nikto o ich radu nestojí. Lebo vraj majú právo sa ozvať k čomu chcú a komentovať čo a ako chcú. Ozvať sa k človeku ktorého nepoznajú, k miestam ktoré nenavštívili, k situáciám pri ktorých neboli. A chceli by to mať umožnené. Ja som začal túto možnosť ľuďom brať. Pretože aj tá doba sa zmenila a nezaujímajú ma názory a komentáre ľudí, ktorí si vedia prečítať maximálne nadpis a pozrieť ilustračný obrázok a už chcú komentovať. Alebo zavesím na internet hodinový rozhovor a po minúte mi prichádzajú reakcie. To na akej rýchlosti to pozerali? Keď majú pocit, že poznajú obsah a môžu sa ozvať? Takže, oni nevedia dať úctu tomu obsahu ku ktorému sa vyjadrujú, no pre seba by úctu a slušný prístup chceli. Ale takto mnohí posudzujú aj iných ľudí. Predpojato, na základe vzhľadu, oblečenia, pracovného zaradenia, bydliska, majetku, bohatstva….. .
Najlepší sú takí, ktorí vám napíšu „choď do piči“ a čakajú za to slušnú odpoveď a slušné jednanie. Ale keď dostanú oplatené rovnakou mincou, tak sa cítia dotknuto. A vy ste ten zlý a neslušný. Takýmto ľuďom je jedno, ako sa cítite. Nevidia váš smútok, smiech, bolesť, zlosť, sklamanie, prekvapenie, slzy. Nevedia, aké to je prijať reakciu naživo.
Zaujímavé je aj to, ako v komentároch pribudne okamžite kopa ľudí, keď ide o nejakú politickú tému alebo keď treba niečo ohundrať. Škoda, že v takom množstve nepribudnú, aj keď treba niečo podporiť, pochváliť. Keď treba s niečím pomôcť, zúčastniť sa niečoho.
Potom vidíte ďalších…. nadávať si navzájom do kolaborantov, progresívcov, liberálov, fašistov, feťákov, buzerantov…, Z domu, z gauča. A je smutné to vidieť hlavne u tých starších, u seniorov, ktorí mali celý život na to niečo vybudovať, urobiť, naučiť sa nejakej zdvorilosti a slušnosti. A potom idú do kostola s myšlienkou „miluj blížneho svojho“, ale iba toho, s kým súhlasia na 100 percent a kto im je sympatický. A kto verí „správnym“ politikom a „správnemu“ svetonázoru.
Nebudem tu taktiež živiť ľudí, ktorí sa priživujú na cudzom obsahu, lebo jednoduchšie aj pre tých politických kandidátov je ozývať sa v diskusiách na stránkach, ktoré majú vybudovanú nejakú čítanosť, ako vytvoriť si vlastnú. Ani toto podporovať nebudem.
Takže takto to je… Mnohí chcú úctu ku svojmu komentáru, no úctu k vášmu obsahu dať nevedia. Dobre to Tomáš povedal, že keď už chce niekto písať recenziu k nejakej knihe alebo filmu, mal by tú knihu prečítať celú, nie iba pár úvodných strán alebo iba na základe obalu či názvu. Lenže toto je doba rýchleho scrollovania, ako pri herných automatoch. Doba vyjadrovania sa k cudzej robote, cudzím ľuďom, cudziemu obsahu. A medzi ľuďmi sa zdebilnieva natoľko, že vedia dokonale všetko o voľbách v Maďarsku, v Čechách, vo Francúzsku, v USA, o situácii v Afganistane, Sírii, Kosove, Náhornom karabachu …., no nevedia čo sa im deje vo vlastnom meste, na sídlisku, na ulici, v bytovke.
A potom jasné že vybuchnem aj ja, pretože som tiež iba človek. Že tou mojou snahou a venovaným časom si niekto chce utrieť riť.
To čo môžete ďalej vidieť je, že ľudia sa nechcú vzdelávať a rozširovať si obzory. Chcú sa radšej sťažovať, nadávať, pičovať. Keď počúvam nejaké rozhovory, napríklad keď sa ľudia bavia o situácii v meste či o regionálnej politike, tak je na zaplakanie, ako sú mimo. A doplniť vedomosti si nechcú. Načo. Lepšie a jednoduchšie je popičovať si. Takýto je aj dnes prístup v čakárňach, u doktorov, v obchodoch, službách, na úradoch, pri polícii… . Tí ľudia tam už idú naštartovaní s myšlienkou – „Skúsi sa tam niekto na mňa neusmiať, skúsi mi niekto povedať krivé slov, nesúhlasiť so mnou, protirečiť mi a nebozkávať mi nohy. Majú odo mňa po piči, tak ich zjebem.“ A najlepšie keď je dôvodom „Béééé, ja platím danééé.“ Lebo iní asi dane neplatia. Dane však platí aj úradník, aj policajt, aj cestár, aj predavačka. A nie niekde prísť s tým že „Ja mám v piči, ja som zákazník, klient, hosť…., musia mi nohy bozkávať, dávať automaticky za pravdu a vo všetkom vyhovieť. A keď v súvislosti s tými daňami počúvam poniektorých ľudí, tak mi je smiešno. Ako tomu nerozumejú. Kam dane idú, kam nejdú a ako to všetko funguje a ako nefunguje. Nevedia ako funguje radnica, mestský úrad, mestské zastupiteľstvo, mestská firma, mestské príspevkové organizácie, komisie, výbory atď… , a aký je medzi tým všetkým rozdiel. No ozvať sa chcú. Posťažovať sa. A keď to tým ľuďom chcete vysvetliť, tak ešte ste zlí. Ešte vás za to zjebú, že to vedieť nepotrebujú. A tak svet dnes patrí hlupákom. Ľuďom, ktorým je pohodlnejšie sa sťažovať, ako hľadať riešenia a radšej veriť zrúdam, ako hľadať pravdu a zastať sa pravdy.