Bolo to v dobe, keď bol frajer každý, kto mal pekný kryt na Nokiu 3310, alebo vyklápačku od Motoroly. Žiadne farebné dotykové displeje, foťáky a sociálne siete v mobiloch. Žiadne selfíčka, duckface a filtre. Už vtedy som si všímal ľudí. Ich správanie. Porovnal by som, ako som videl svoje spolužiačky – stredoškoláčky vtedy a aké je to dnes. A generačné rozdiely sú naozaj veľké a to už na základných školách.
Určite neboli také potetované, opiercingované, pestované, zmaľované fifleny, so silikónmi, odutými perami a množstvom motivačných rečí, no o to viac dbali o všeobecný prehľad, učivo a boli chytrejšie, rozhľadenejšie, milšie, usilovnejšie, svedomitejšie, zodpovednejšie a bezprostrednejšie. Nie ako tie dnešné vyštafírované, navoňané, stokrát pretiahnuté, prechlastané a prefetované pipky, ktoré si myslia, že práve to im otvára dvere do sveta. A nakoniec sú zašité v niektorom z českých, alebo nemeckých bordelov, no rodine povedia, že robia v zahraničí au pair.
A každá bola iná, na prvý pohľad jedinečná a niečim zaujímavá. Nebolo toľko tuctovosti, ako je dnes, pretože sa odvšadiaľ medzi ľudí nedostávali motivačné materiály a rady, ani fotky a videá momentálnych ideálov krásy a kto má ako vyzerať. Okrem fotiek v čakárni u kaderníka.
Takže žiadna tuctovosť. Žiadna hromada prefarbených čiernovlások s vyhladovanými telami a rovnakým štýlom obliekania, ako je to dnes v móde. A mali taktiež väčšie a dômyselnejšie plány a ambície. Chceli niečo znamenať skrz svoj talent, schopnosti a znalosti, nie skrz telo a jeho umelé doplnky. Dokonca aj na školských výletoch im nešlo o to, aby obšťastnili čo najviac spolužiakov. Nechodili poza školu a nebolo pre ne prednejšie vysedávanie v kaviarni od skorého rána s mávnutím ruky, že načo je dobrá škola a keď príde akademický týždeň, tak sa netriasli a nevyčítali si, že tak dlho zanedbávali svoje školské povinnosti, lebo ich odkladali na neskôr.
A to, čo vidieť po večeroch v baroch a na ulici počas víkendu taktiež hovorí za všetko. Choďte sa pozrieť, kto neverí. Prechlastané, afektované, pozvracané, prehúlené, drzé, hlučné bandy s bluetooth reproduktormi a žalostným, vulgárnym slovníkom. Dievčatá. Načo pestovať záľuby, záujmy, rozvíjať talenty, mať prehľad o svete a učiť sa? Veď na nich predsa čaká celý svet. Na herečky s ochotnými vagínami a tupým výrazom. Načo byť chytré?
A možno je to aj tým, aké majú vzory, ako to majú doma, ako sa o nich zaujímajú rodičia, aké vzťahy a oporu majú v kamarátoch a partneroch. Obávam sa, že to bude už len horšie.
Samozrejme všetká česť výnimkám. A tie, ktorých sa to dotýka, sa pokojne urazte, sadnite do baru a kotkodákajte s ochrnutými perami afektovanou rečou v štýle Cuky a Luky, potom nasadnite do audiny prvému, kto vám vezme pohárik a pochváli nové nechty, alebo topánky a roztvorte mu stehná. Všetko ostatné počká. Bohužiaľ život sa neskladá iba z mladosti, puberty a dospievania, ale aj z dospelosti, starnutia a staroby. Je iba na vás, kým budete, keď prehrmí toto bujaré obdobie a zistíte, že už nevládzete takto pokračovať ďalej a že všetky vzťahy a uznanie sú falošné, ako vaše mihalnice.