Ľudia sa zobudili do nového rána a tešia sa na rannú kávu. Je to ich prvá myšlienka ihneď po prebudení a až potom prichádzajú na rad milované osoby, rodina, práca, povinnosti, škola. Zapínajú rýchlovarné kanvice a čajníky, vyberajú svoje obľúbené šálky a s lyžičkou v ruke otvárajú dózy, fľašky, vrecká s kávou, no na ich prekvapenie sú prázdne. Nikde žiadna káva. Ani zrnko. Privoniavajú k prázdnym nádobám a sáčkom, no necítia ani kávovú vôňu. Nechápavo krútia hlavou a snažia sa rozpamätať, kedy to všetko stihli minúť a nekúpili ďalšiu kávu do zásoby. Rýchle sa obliekajú a idú do obchodov, no regály sú prázdne a ani v akčných letákoch nie je žiadna zmienka o káve. Pýtajú sa, ako je to možné, no ešte zaspaté predavačky tomu tiež nerozumejú. Ďalšia zastávka – kaviareň.
Na námestí sa chaoticky pohybuje množstvo ľudí, kričia po sebe, mávajú rukami, nadávajú a prstami ukazujú na zavreté prevádzky, s vyvesenými nápismi “Dnes z technických príčin zatvorené”. V panike volajú svojim známym a zisťujú, že v žiadnej domácnosti, ani obchode káva nie je.
Záškoláci a študenti, zvyknutí na ranné posedenia so spolužiakmi, sa ponevierajú po Letnej ulici a hľadajú voľné lavičky. Tie však obsadili smutní zamestnanci úradov, odmietajúci ísť do práce aj na tie štyri hodiny pri priehradke, pretože zmysel ich práce sa vytratil s nepoužiteľnosťou ich obľúbených šálok po tom, čo zistili, že ani v práci nie je káva. Úplne zmizla kávová chuť a vôňa. Žiadne kávoviny, arómy, sviečky, ani cukrovinky s kávovou príchuťou.
Neprešiel ešte ani deň a ľudia majú strach a v depresii do seba hádžu lieky na upokojenie, pretože sa nudia, nemajú sa kde stretnúť so známymi, ani kam zašiť. Stratili schopnosť obdivovať, alebo sa venovať umeniu, kultúre, literatúre, vede, prírode, športu, hazardu, elektronike, sociálnym sietiam. Umelci nedokážu tvoriť, robotníci pracovať, učitelia učiť, policajti dávať pokuty, krupieri ťahať nočné. Hromadia sa dopravné nehody a výtržnosti, či už z nepozornosti, únavy, alebo nezvládania emócií. V cukrárni sa kazia zákusky a torty, pretože ich nikto bez kávy nechce jesť, ani kúpiť domov.
Ľudia premýšľajú, na koho sa obrátiť. Nikto, vrátane baristov, čašníkov, majiteľov prevádzok si nevie vysvetliť, kam sa všetká káva vyparila. Akoby zmizla mávnutím čarovného prútika a ľudia čaj ako náhradu odmietajú. Medzitým sa pomaly vlečú bolestivé minúty, hodiny, dni a ľudia v kŕčoch kričia od bolesti z psychickej závislosti, ktorú si vytvorili. Sami sa pozývajú na návštevy k známym a dúfajú, že im ponúknu tajné zásoby kávy, no vždy dostanú iba čaj, pivo, víno… . Snažia sa teda hľadať náhrady a experimentovať. Vriacou vodou zalievajú zeminu z kvetináčov, prášky na pranie, granko, psie granule, podstielku. Pijú savo, pleťové mlieko, olivový olej, no nič nedokáže nahradiť chuť kávy, ktorá prestala úplne existovať.
Ulice sú prázdnejšie, rady pri pokladniach menšie a v Madarase, či pri Neo Zone parkuje podstatne menej áut. Kaviarne to zabalili už počas prvých dvoch dní a všetky služby v úradoch pre ľudí fungujú iba na päťdesiat percent.
Ľudia stratili zmysel života, namýšľajú si rôzne choroby a bolesti, nevyliezajú zo svojich domácností. Sedia v zodratých kreslách a márne sa snažia nájsť na internete, čo sa vlastne stalo. Je to celosvetový, nevysvetliteľný problém. Stíchlo syčanie kanvíc, chlípanie horúcich nápojov, miešanie šľahačky v spreji, štrnganie lyžičiek v šálkach, z batohov netrčia termosky. Psychológovia majú plné čakárne, pretože ľudia stratili zmysel života a chuť pestovať svoje záujmy. Siahajú si na životy.
Po mesiacoch chaosu a útrap však ľudia začínajú chápať, že dokážu žiť aj bez kultu kávy a že bola hlúposť spoliehať sa na ňu. Nie je to totiž nástroj na riešenie všetkých ich problémov, únavy, bolesti. Nezachraňuje životy, vzťahy, zdravie, kariéru. Zistili, že aj napriek tomu dokážu fungovať, venovať sa svojim blízkym, stretávať sa, rozprávať, vnímať krásu a umenie. Že ich to neobmedzilo na vzdelaní, vedomostiach, schopnostiach a myšlienkových pochodoch. Ale len naoko… .
Našli si totiž náhradu a začali pravidelnejšie a častejšie piť alkohol. Dopriali si tak ďalší – starý dobrý zlepšovák nálady a pocitu šťastia. Pre prípad, že by sa opakovala podobná situácia, ako s kávou, sa v každej domácnosti ukrývajú destilačné prístroje.