Mnoho šéfov, bossov, manažérov a vedúcich pracovníkov má pocit, že rešpekt sa získava prísnosťou, neprívetivosťou, neusmievaním sa, naštvaným výrazom, zazeraním, nezdvorilosťou. Že sa poslušnosť podriadených nadobúda strhávaním peňazí, krikom, urážkami, vyhrážkami a zamestnanec musí popri ňom chodiť po kolenách, nepozerať sa mu do očí, byť zhrbený, automaticky pritakávať a súhlasiť so všetkým, nechodiť na WC, nejesť, nepiť, neodpočívať, nesmiať sa, nechodiť na dovolenku, nekupovať si pekné veci, nemať rodinu.
Čo je to za šéf, pred príchodom ktorého zamestnanci každé ráno uzatvárajú stávky, či sa v ten deň pozdraví?
Akosi sa zabudlo, že ten, kto chce viesť a riadiť ľudí, by mal byť líder, vodca. Mať elán a nasadenie, aby z neho mohli čerpať jeho zamestnanci potrebnú energiu. Nie aby na nich prenášal svoje problémy, nálady, frustráciu a absenciu manažérskeho vzdelania. A nedisciplinovanosť, alebo zle odvedená práca sa dá vyriešiť vhodným napomenutím, správnym vedením a vysvetlením. Nie vyhrážkami, zhadzovaním, strhávaním peňazí, rozoberaním súkromných vecí. A ak volia kamarátsky prístup, tykanie a mimopracovno – nadštandardné vzťahy, tak musia počítať s tým, že im tí zamestnanci začnú skákať po hlave, dovoľovať si a ich funkcia stratí váhu a rešpekt.
Čo to stojí? Usmiať sa, pozdraviť, pochváliť, opýtať sa ako sa človek má? V takomto prostredí a nálade sa pracuje lepšie a zamestnanci vedia, že ich práca je vážená, má zmysel a nie sú iba zapriahnutým dobytkom, nad ktorým plieska bič povýšenectva. Váženosť a dôstojnosť by mala byť na oboch stranách, pretože sú na sebe vzájomne závislé.
Šéf tu nie je iba preto, aby karhal, ale aj preto, aby pochválil. Poďakoval. Pretože bez podriadených a bez zamestnancov by jeho funkcia neexistovala. Nemal by koho riadiť a komu zadávať úlohy. A to, že je v malom meste málo práce neznamená, že by sa mal zamestnanec za každú cenu ponižovať a oblizovať zamestnávateľovi nohy, alebo zadok, len aby si prácu udržal. Neznamená to, že by sa mal nechať šikanovať; aby sa mu zakazovalo jesť, piť, chodiť na záchod a aby bol k dispozícii každý deň, aj v čase voľna, len aby vyhovel ako vzorný pracovník. Neznamená to nechať sa osahávať v rozkroku, alebo znášať sexistické narážky, pretože práce je málo a tak si ju treba udržať aj takto.
A s nevyhovujúcim, alebo problémovým zamestnancom sa dá pracovný pomer ukončiť aj slušne a priamo.