ZOPÁR POSTREHOV KU KAMPANI A BLÍŽIACIM SA VOĽBÁM

Často dostávam otázku, koho voliť. A nikomu som nepovedal koho. Ani to, koho budem voliť ja, pretože každý by sa mal rozhodnúť sám. Sledovať trocha čo sa deje okolo neho. Keď viete, koho chcete mať za víťaza pri nejakom športovom podujatí, mali by ste vedieť aj to, koho chcete mať za víťaza vo voľbách. Pretože toto bude určovať kvalitu života v meste. Kto bude rozhodovať, navrhovať, hlasovať, presadzovať. Zastupiteľstvo je totiž odvodené od slova zastupovať, a teda byť zástupcami občanov. Každopádne, každý kandidát si musí uvedomiť, že ak sa dostane za primátora alebo za poslanca, tak bude primátorom a poslancom všetkých obyvateľov mesta. Nie iba tých, ktorí ho volili a podporovali. Nie iba pre svojich kamarátov a pre svoju bytovku či sídlisko. Nie iba pre svoj okruh ľudí, firmy a rodinu.

Čo si však všímam je, že si poniektorí kandidáti myslia, že práve oni sú tí praví, pretože majú vážené povolanie. A tak to potom vidíme pri predstavovaní kandidátov – riaditelia, manažéri, vedúci, doktori…. .a asi by sme sa z nich mali posrať, lebo oni sú niekto, a tie ostatné povolania sú menejcenné. Lenže, tá vrchná skupinka ľudí nikdy nebude vidieť očami tých ostatných. Nevcíti sa do kože nezamestnaného, alebo do kože robotníka, kuchára, murára, učiteľa, upratovačky, predavačky… . Ak to nikdy nerobili. A myslím si, že nech robíte akékoľvek povolanie, každé jedno je dôležité a každý človek, nech robí čokoľvek, môže zastupiteľstvo obohatiť svojim pohľadom na vec. Takže keď niekto robí kampaň v štýle – „Som doktor, liečim ľudí, tak budem dobrý poslanec“, tak je to riadny blud. Nie ste niečo viac! Nie ste lepší. A už sme tam doktorov mali a máme. Pán Zelený má „ukážkovú“ dochádzku, takmer polovičnú neúčasť. Lebo jeho to očividne nezaujíma. Neviem potom, prečo tam potom ide zas. A ďalej? Málo hanby nám narobili poslanci a prednosta aj za hranicami Slovenska? Nesú na tom kolektívnu vinu aj tí, ktorí sa tam neožrali, nepočúrali, neobťažovali ľudí. A netreba zabudnúť napríklad na ten strach pri hlasovaní o hazarde. Dúfam, že si na to ešte pamätáte. NIKTO z poslancov však verejne nepovedal, kto im vtedy telefonoval. Z koho/čoho mali obavy, strach. Už sa zabúda aj na kauzu NAKA na mestskom úrade a že nikto za to doteraz nenesie zodpovednosť a myslím, že sa to všetko zahrá tak, že sa vlastne nič zlé nestalo.

Teraz opäť vyliezajú z billboardov, letákov a sociálnych sietí kandidáti a keďže mnohých z nich ani nepoznáte, lebo nikdy nič pre ľudí neurobili, tak sa musia predstaviť. Že tu žijú aj oni. Aspoň tak sa prezentujú. Že sú rodáci, novovešťania, že prinesú zmenu. No začnú niečo robiť až vtedy, keď od ľudí dostanú hlasy. Ináč nie. To by to vyzeralo ináč. Ako napríklad pán kandidát Čarňanský. Nejdem hodnotiť aký je človek atď, pretože ho nepoznám. Zhodnotím ho zo svojho pohľadu ako občan, keďže ho Dávid predstavil s textom, kde zaznelo „Spája nás presvedčenie, že občan musí byť dôležitý celý štyri roky, nie iba pred voľbami.“ Tak to je celkom zaujímavé, keďže pán kandidát Čarňanský kandidoval aj pred štyrmi rokmi, no neprešiel. A akosi sme o ňom nič odvtedy nepočuli a teraz zas. Už pred 4 rokmi som sa k nemu vyjadril, keďže o sebe tvrdil, že sa aktívne zaujíma o život na sídlisku Západ 1. Ja teda neviem, čo znamená AKTÍVNE sa zaujímať o život na sídlisku. Lebo som žiadne jeho aktivity na sídlisku nevidel. A takýchto kandidátov je tu veľa. Nikdy sme o nich nepočuli, alebo si myslia, že keď majú „váženú“ prácu, tak budú perfektní poslanci. Ale vidíte, aký ukážkový poslanec je spomínaný pán Zelený. NULOVÝ prínos. Ale to sa týka kandidátov okolo všetkých ďalších kandidátov na primátora, okolo ktorých sa zrazu motajú hladné krky.

A ešte vám niečo poviem. Strašne ma mrzí, kto sa s kým pospájal iba kvôli vidine moci a možnosti zapichnúť svoj rypák do mestských peňazí a jednotlivých procesov. Lebo, každý človek má nejaký svetonázor – na spoločnosť, politiku, interrupciu, drogy, hazard, vojnu, sexualitu, slobodu, kultúru…., a podľa toho aký ten názor má, podľa toho má blízko k nejakému politikovi, ktorý je akoby jeho zástupcom, hovorcom. Od toho je zastupiteľstvo. No čo sa stane, keď sa zrazu tento politik spojí s niekým, kto má na tieto veci úplne iný názor? Ako sa na to má pozerať volič? Že ako si ctíme hodnoty, názor, slovo? Kde má potom tento človek/volič hľadať istoty a dôveru? Nikde. Lebo politika je špinavá hra a túžba po moci. Nič úprimné, nič pre ľudí, nič z presvedčenia. Česť pár výnimkám.

Pin It on Pinterest

Share This