Mraky naniesli oblohe na ksicht penu, aby oholila slnku lúče. No žiletka nikde a lietadlá nemajú dosť ostré krídla. Ostrie ostáva v poldecákoch a fľašiach s domácou. Vo vyčítavých pohľadoch žiarlivých partnerov, v jazykoch zákerných bytostí, v kritike, nadávkach, skalpeloch, ihlách, bublinkách sýtených nápojov.
Ostríme zraky, aby sme videli tu nádheru na oblohe, až sa nám pred očami robia čierne škvrny. Pod zámienkou nedostatku cukru sadáme k zákuskom a slastne si ich nechávame rozpúšťať v ústach. Ďakujeme prírode za detaily a že nám dala do daru okrem iného aj chuťové poháriky. A tak je život o niečo sladší. Mnohokrát však horkejší a ťažký, ako priveľká porcia v žalúdku. Strkáme prsty peňaženkám hlboko do krku, aby vydávili nejaké to kovové sústo a pri troche šťastia sa nájde aj nejaká bankovka, ktorá nepoložila hlavu na klát predošlý večer. Mnohé platobné karty uzrú svetlo sveta iba pri geometrických úkonoch nad dávkou kokainu, zaplatenom niekým iným, alebo za protislužbu.
Je leto a šálkam zvonia v hlavách lyžičky. Sŕkanie pri stoloch skoro nepočuť. Mnohí sa predbiehajú rečami o tom, kto je väčší znalec, milovník, podnikateľ, biznismen, mafián, klamár. Kto mal viac sexuálnych zážitkov a kto vie lepšie utajiť neveru. Stretávajú sa starí kamaráti, rodina, susedia a pýtajú sa, čo je nové. Snáď sa nikto nemá lepšie než ten, kto sa pýta. Dlho by premýšľal ako je to možné.
Chlapci predvádzajú nové tričká, účesy, tetovania, ružence, výsledky steroidov, požičané autá, teatrálne pózy a podania rúk. Mnohé dievčatá zo slovníkov vylúčili výraz “prirodzenosť” a zo zdeformovaných ksichtov im vyliezajú vyduté pery, až neviete, či ich máte pobozkať, alebo im nasypať zrno. Neuvedomujú si, že krása a byť sexy nie je to isté, pretože ženská krása sa nemeria počtom penisov, ktoré stvrdnú v jej prítomnosti. Krása nie je o sexuálnej túžbe, ale o tom, dovoliť si zašpiniť sa v záhrade, spotiť pri športe, unaviť pri turistike. O možnosti prejaviť svoj názor, pocity, slabosti, bolesti, trápenia, zraniteľnosť, starnutie a byť stále tou najkrajšou na svete. Aj neupravená, nenamaľovaná, unavená.
A tá hraná chlapskosť? To chvastanie sa, silácke reči, umelé svaly, samochvála, vyťahovanie sa kto čo trénuje a kto je aký veľký bojovník? Kto má aké silné auto, kto koľko zarába, kto mal koľko mileniek, kto videl koľko zápasov MMA? No nevracať požičané peniaze, klamať, podvádzať, nedodržať slovo, nezdvíhať telefón zo strachu že volá niekto, s kým sa treba vyrovnať? Akého chlapa to modeluje?
Ale to všetko je súčasťou sveta ľudí a keby slnko, mraky a hviezdy vedeli rozprávať, tak sa z toho poserieme všetci. Čo všetko o nás vedia.
Našťastie stále sa medzi ľuďmi objavujú hlbšie princípy, zmysel pre česť, spravodlivosť, úprimnosť a férovosť. Rešpekt a pokora nevymizla. Ani vzájomná pomoc a pochopenie. Ani možnosti umeleckých zážitkov a ďakujem za ľudí, ktorí umenie nikdy nenechajú umrieť. Nech žije hudba, film, literatúra, fotografia, výtvarné techniky. Nech žije človek, priateľstvo, láska, rodina. Nech je súčasťou poznania možnosť odpustiť a naprávať chyby. Dar uvažovania, poznatkov, informácií, talentov, rozhodovania sa, vlastného názoru.