Toľko sa toho zrazu zarozpráva o slobode, o slobode slova, o slobode prejavu, o slobode vyznania atď… A že vraj každý si môže myslieť čo chce, robiť čo chce, vydávať sa za koho chce. Buďte slobodní. Lenže ono…. keď vidíte kto tieto veci káže, tak to myslí vlastne takto – MYSLITE SLOBODNE A POČÚVAJTE LEN TO, ČO VÁM POVIEME MY. LEN NÁS MUSÍTE NASLEDOVAŤ. LEN NÁS MUSÍTE VOLIŤ. Toto je ten rešpekt k názoru, k inému názoru, k možnosti voľby. To je to rešpektovanie demokracie a že každý môže voliť koho chce v slobodných voľbách, že každý si môže myslieť čo chce, veriť čomu a komu chce. A dopadlo to tak, že tu máme iba dve skupiny ľudí a jedni bojujú s druhými. Iba z princípu. A končia na tom aj kamarátstva, partnerstvá, vzťahy. Kvôli inému názoru. Kde je teda tá rozmanitosť, kde je ta dúha? Kde je tá pestrosť názorov, keď tí, ktorí poukazujú okolo seba na fašistov, sami majú tieto maniere. A chrlia okolo seba jed, sťažnosti, bludy, nadávky. A svet by chceli rozdeliť na seba a na tých zlých.
Tí, ktorí sa hrajú na alternatívu a na nejakú zmenu, si myslia, že automaticky celé mesto s nimi musí súhlasiť. Lebo oni to vraj idú konečne zachrániť. Akosi si neuvedomujú, že nie každý to takto chce. Že každý má právo na svoj názor, každý má právo chcieť to čo chce on, nie to čo chce niekto iný. Každý má právo na svoj uhol pohľadu na politiku, systém, svet. A nie to ľuďom tlačiť nasilu protestami a kadejakými stretnutiami a myslieť si, že tým chvíľkovým záujmom o ľudí niečo zmenia. Chodia nasratí, zdutí a chceli by zrazu robiť zmeny, na čo mali už kopu času. No ešte raz, každý má právo baviť sa s kým chce, stretávať sa s kým chce, voliť koho chce. Bez toho, aby ste ich nazvali zlými alebo nepriateľmi.