Zaujímavé, keď na vás poniektorí ľudia zazerajú a nemajú vás radi kvôli tomu, že sa o niečo snažíte. Keď vás zaujíma pravda, keď bojujete za pravdu, keď sa snažíte niečo vybaviť, presadiť, vymyslieť, správne pomenovať. Keď nie ste ticho a prejavíte nahlas svoj názor.
Keď na vás ukazujú prstom, že „Aha to je ten, čo furt do niečoho ryje a..„ Nepoviem, keby som bol politik či niekto z vedenia mesta. Alebo keby som si naháňal hlasy. Lenže čo robím ja, môže robiť hocikto. A neobstojí ani to, keď mi niekto povie, že „Miro tebe sa to ľahko hovorí, keď máš toľko známostí, vypočujú ťa, odpovedajú, riešia s tebou veci, boja sa ťa, rešpektujú atď…“ Lenže uvedomte si, že to nebolo hneď a stálo to veľa úsilia, hádok, nadávok, vyhrážok, nervov, sklamaní, energie, nápadov, času, trpezlivosti, peňazí. Všetko iba ako obyčajný človek zo sídliska. A nie, nie som tu ten najaktívnejší, najchytrejší, najrozhľadenejší občan. Len sa snažím prispieť svojím dielom. Aby tu niečo po mne ostalo a aby som aspoň pár ľuďom urobil radosť.
Alebo keď sa vašu snahu a prácu snažia zhodiť tým, aký som bol, alebo aké mám nálady, ako občas jednám, ako dokážem vybuchnúť a koľko mám v sebe démonov. Lenže im nedošlo, že ja sa spovedať nemusím, nie som poslanec, ani primátor, ani nikam nekandidujem a som iba obyčajný občan. A taktiež nemám povinnosť dodržiavať nejaký etický kódex. Môžem sa vyjadrovať ako chcem, môžem si vypiť kedy chcem, môžem vystrájať, nadávať, byť nekorektný, neslušný a robiť pičovín koľko sa mi zachce. A sám si za to potom odnesiem následky. Ja. Nikto iný. Tak ako to bolo aj v minulosti, či už stratou slobody, zamestnania, partnerstva, priateľstva, práce, čistého svedomia, zdravia… . A dodám – ja so sebou žijem najdlhšie a sám najlepšie viem kto som, aký som, čo je pravda a čo nie, kde som bol a kde som nebol, čo som urobil a čo som neurobil, aké mám plány, ciele, motívy, úmysly, myšlienky. A pripustím si o sebe aj tú nepeknú pravdu o sebe, pretože je súčasťou mňa.
Pamätám si, keď som tu vymenoval všetky zlé veci, ktoré som v živote urobil. Potom už totiž na vás nikto nič nevytiahne. Už iba klamstvo. Takže keď sa snažíte niekde na mňa niečo zlé vytiahnuť, s úmyslom uškodiť mi a zhodiť ma, tak sa najprv zamyslite, či to budem chcieť poprieť, alebo či sa k tomu priznám ak je to pravda a použijem to vo svoj prospech. Pretože ja som taktiež iba človek, žijem svoj život prvýkrát a som omylný, plný aj zlých vlastností, zlých rozhodnutí – aj úmyselne zlých.
A to je návod, ako zničiť svojho súpera. Že si priznáte aj nepeknú pravdu o sebe. Každý má právo na chyby, zlé rozhodnutia, prehry, slzy, bolesť, zlosť a vyrovnávať sa po svojom so sklamaním, neúspechom, nešťastnou láskou. Aj keď sa zdá, že toto je doba víťazov. Že každý cestuje, každý nakupuje, každý investuje, každý má nejaký biznis, každý má namakaného frajera alebo sexy kosť za frajerku. Nie je to tak. Je to viac o požičiavaní, pózach, klamstve, nastajlovaných fotkách. Veď si vezmite iba tých našich miestnych „podnikateľov“, manažérov, biznismenov a „mafiánov“. Väčšinou sú to iba chválenkári, žebráci, podvodníci, hajzli, nevracači požičaného… . A takí tu mnohokrát rozprávajú o bohatstve, úspechu, zarábaní, podnikaní. Pritom v každom meste je verejným tajomstvom, kto sú ľudia, ktorí sa hrajú na to, čo nie sú. A smutné je, že sa ani nechcú zmeniť. Že im to takto vyhovuje.