Kosenie, jedna z troch tém, kedy z dier vyliezajú kadejakí uvedomelí občania, ktorí si chcú zapičovať a posťažovať sa. Ktoré tri témy mám na mysli? Spomínané kosenie, zimná údržba a opravy výtlkov. A je sranda vidieť, koľkí tomu nerozumejú, no vyjadriť by sa chceli. OK, treba mať na to svoj názor a tiež som mnohokrát nasratý. Ide ma poraziť z tých rozjebaných ciest. ALE, kde je záujem tých chvíľkovo uvedomelých občanov o to ostatné? O prospešné veci? O brigády, projekty, komunitné akcie alebo keď majú možnosť niekomu pomôcť, niečo podporiť, niekoho sa zastať, niečo vymyslieť? KDE VTEDY V TAKOMTO POČTE SÚ?
Michal to povedal dobre, keď sme sa bavili o benefičných prednáškach a o účasti na nich. „Kurva, veď príďte. Je to zdarma. A ani ma nemusíte počúvať. Kukajte do mobilu, to je jedno. Neprídete tam totiž iba kvôli mne a že som si dal námahu vytvoriť nejakú prezentáciu, ALE podporíte dieťa, ktorému je tá zbierka určená.„ Môžeme tak spolu pomôcť a rodičom aspoň trocha prispieť na náklady.
Toľko sa toho nazdieľa, nalajkuje, nasrdiečkuje a narozpráva o dobre, o pomoci, o dobrých skutkoch, o potrebe podporovať iných ľudí. Obdivujú sa ľudia, ktorí sa takejto pomoci venujú. Tlieska sa im. Ale keď verejnosť dostane možnosť sa nejakej pomoci zúčastniť, tak mnohí zrazu dajú hlavu do piesku. Zrazu sa im nechce, zrazu nemajú čas. Viete, každému dobre padne pomoc. Aj tomu najväčšiemu frajerovi, ktorý si myslí, že sa ho to netýka.
Máme tu kopu kadejakých zbohatlíkov, „mafiánov“, gangstrov, kšeftárov, podnikateľov, biznismenov, majiteľov všetkého možného, chválenkárov, špekulantov, zlodejov, podvodníkov a frajerov, ktorí sa všade chvália aké majú jachty, autá, domy, kšefty, šperky, značky, kurvy, drogy…. . Prečo neprispejú aj oni? Či to nie je frajerina? Lenže nikdy neviete, kedy sa vám podlomí zdravie alebo sa vám narodí choré dieťa. Potom sa zmení aj definícia slova „pomoc.“ Pozrite si napríklad, koľko stoja kadejaké pomôcky, ktoré by mohli významne prispieť k liečbam a rehabilitáciám a ľudia musia za tým jazdiť do zahraničia. Pritom, skúste to porovnať s kadejakými rozmarmi tých, ktorí by mohli prispieť, pretože majú z čoho. Ale chápem, nie je to nikoho povinnosťou.
Lenže väčšinou sa napočúvam výhovoriek v štýle: „Máme niečo iné, nevyhovuje nám to, nechce sa nám, máme niečo dôležitejšie… „ Zaujímavé, koľkí ale majú čas zisťovať, keď sa niekomu niečo stane, keď niekto umrie, keď sa stane nejaké nešťastie. Alebo keď treba do niečoho pičovať. Vtedy zrazu mnohí čas majú. Aj desiatky minút stáť a pozerať sa na miesto nehody, no prísť na hodinku podporiť niečo dobré? To nie. Na to čas nie je.
Ja viem, že všetko je dôležitejšie, než problémy niekoho iného. No nikdy neviete, kedy sa niekto na vás bude dívať, ako na niekoho iného s problémom. Uvedomte si, že žijeme ako súčasť nejakej spoločnosti. Ako súčasť niečoho väčšieho.
Áno, ja chápem že nie je nikoho povinnosťou niekomu pomáhať, niečoho sa zúčastňovať či do niečoho prispievať. Môžeme mať všetci v piči. Nemôžeme sa ani čudovať, že slovenský národ nemá pochopenie a solidaritu so susediacou krajinou, keď tu nevie pomôcť ani sused susedovi. Keď si tu toľkí ľudia závidia. Keď tu mnohí radšej pozerajú inde, ako pomôcť niekomu vstať zo zeme alebo sa pozrieť, čo mu je. Mnohí vidia iba seba a aby mu každý dal pokoj. Lenže ono sa karta obráti, keď ten človek zrazu potrebuje pomôcť, požičať, poradiť, podporiť, vybaviť…. . To už zrazu pokoj od okolia nechce.
Hlavne že kričíme Hurááá Spišskááá!!! no sused susedovi nepomôže. Ani spoluobčanovi v núdzi. Ani priložiť ruku k nejakému dielu nie. Tak aké hurá?
Česť mnohým výnimkám samozrejme.