Viete, nie je vždy všetko iba zlé. A také to porovnávanie, kde sú napríklad lepšie alebo horšie služby, nie je na mieste. Vždy je to totiž o ľuďoch. Keď je neochotný a zlý úradník, to neznamená že je zlý úrad. Keď je hajzel politik, neznamená to že je zlá politika. Keď je lenivý a ľahostajný policajt, neznamená to, že je zlá polícia. Keď je vyhoretý a laxný učiteľ, neznamená to, že je zlá škola. Keď je neochotná a neprívetivá zdravotná sestra, neznamená to, že je zlá tá nemocnica. Vždy je to o ľuďoch a je zaujímavé vidieť, ako sa zlé skúsenosti rozmazávajú a pridávajú sa tam aj ďalší „súcitní“ ľudia, ktorí pri tej situácii ani neboli, a keď je niekde nejaká pochvala, tak to ani zďaleka nemá taký ohlas, dosah a toľko pochopenia. Pretože aj tam sa objavia magori, ktorí to zhodia. Takí tí, ktorí vás chytajú za slovíčka, ako keď napríklad poviete, že vás celý deň bolela hlava a oni už iba z princípu budú polemizovať, či presne 24 hodín a ani o sekundu viac alebo menej. Lebo deň má predsa 24 hodín. A keď je to náhodou viac alebo menej, tak vás označia za klamára. A pridajú sa ďalší.
Tiež občas chodím po doktoroch, pretože som zistil, že som tiež iba človek a nemám v sebe káble, čipy, závity, usb vstupy a mechaniky. Dokonca aj môj ksicht je skutočný a nie displej na krku. A mám rád prívetivý milý prístup, pretože som tiež ukecaný a rád sa prihovorím, aj posrandujem a robím to aj s myšlienkou zlepšiť trocha deň tomu druhému. Vyčariť úsmev na tvári predavačkám, alebo čašníkovi, alebo hocikomu inému. A popri tom sa niekedy stretnem aj s tým, že najprv zle človeka odhadnem, pretože mnohí dáme na prvý dojem. A tak sa ma dotkne, keď je sestrička odmeraná, vážna, ani na vás nepozrie a máte pocit, že je nasratá na celý svet. A potom, keď za ňou vojdete do ordinácie, tak zrazu je to príjemná, usmiata, zhovorčivá osoba, ktorá sa s vami porozpráva o živote, o práci, o problémoch, starostiach aj radostiach a aj zavtipkuje. A takto je to fajn. A ja im závidím tie oceľové nervy, pretože ja ich nemám. A práca s ľuďmi je asi to najťažšie, čo môže človek robiť. Rovnako som mal zlý pocit, keď som prišiel ako akútny pacient na vyšetrenie a dvaja doktori ma odbili a poslali za niekým iným. A tretí sa cítil tak dotknuto, že som tam prišiel, že vyvolával kade tade, prečo som tam. Prečo ma poslali menovite za nim. Chytil som neskutočné nervy. Ale ovládol som sa a nedal som to na sebe vedieť. Nakoniec mi urobil potrebné vyšetrenia a skutočne do detailov mi všetko vysvetlil. Takým tým neoficiálnym milým ochotným ľudským prístupom. Takže ono je to aj o tom, že asi prenášame nálady na iných ľudí, tie nálady im môžeme zmeniť, môžeme sa v ľuďoch mýliť, zle ich odhadnúť, ale mnohokrát sa nemýlime a ten prvý dojem, inštinkt a vnútorný hlas nám napovie pravdu.
Ale nie o tom som chcel
Keď sa ľuďom dá priestor na nejakú kritiku či sťažnosti, ozve sa ich tam kopa so svojimi bolesťami, krivdami a nezhodami. Čo tak ale pouvažovať o nejakom človeku, firme, organizácii, podniku, predajni, doktorovi, učiteľovi, remeselníkovi, úradníkovi, susedovi, kolegovi, spolužiakovi atď … s ktorým máte dobré skúsenosti, alebo vás milo prekvapil.