Pre tých, ktorí porovnávajú aktivity dobrovoľníkov s mestskými či krajskými inštitúciami – my nemáme zriaďovateľa mesto ani KSK, nesídlime v mestských budovách, mesto nás v tom nezamestnáva a nedáva nám za to plat, nemáme mestské kancelárie atď. Ani nie sme mestská príspevková organizácia a nečerpáme peniaze z mestských zdrojov. S výnimkou nejakých vyhlásených projektov, či sponzorských darov.
Robíme to zo srdca, z dobrej vôle, bez zbierania politických bodov.
Ja tie akcie nemám postavené na drahom vstupnom, drahých permanentkách, ani na s.r.o., ani na predaji alkoholu v bufetoch na čierno, ani nehostím návštevy a účinkujúcich za mestské peniaze, nerobím za mestské peniaze reklamu, trička, kľúčenky, aplikácie, nemám nekonečné možnosti za mestské peniaze, nemám kedykoľvek k dispozícii mestské priestory, ani sa nesnažím skrz nejaké akcie robiť reklamu svojmu podniku, svojej firme, svojmu produktu, ani to nie je predvolebná kampaň. Nerozhadzujem desaťtisíce eur z mestskej kasy, aby som ľuďom zalepil oči. Aby nevideli, čo sa tu v meste naozaj deje. Ani si nechodím robiť kampane a reklamu na cudzie stránky v komentároch, tak ako to robia poniektorí na tej mojej. Lebo jednoduchšie je pre nich priživiť sa na obsahu a snahe niekoho iného, ako vytvoriť niečo vlastné a zbierať si tam sledovateľov. Prídu si porobiť kampaň a reklamu ako im to pasuje, no osobne ma mnohí z nich neprišli podporiť ani na jednu akciu. Česť pár výnimkám, kde to aj tak je iba vypočítavosť. Nie kamarátsky vzťah.
Mnohé robím bez sponzorov a ak áno, tak si vyberám, kto áno a kto nie. Je totiž jednoduché prijať pomoc od kadekoho, porobiť im reklamu, aj keď by som sa s tými ľuďmi a ich firmami či aktivitami nestotožňoval. Radšej ich odmietnem a nemusím čakať, kedy za mnou prídu pre niečo na oplátku. Ako napríklad keď pán dal pár eur hudobnej skupine sponzorské a myslel si, že potom až do nekonečna môže za nimi chodiť, aby mu kedykoľvek prišli zahrať. A zadarmo. Kedykoľvek si zmyslí. Doživotne.
Taktiež sa nezapredám nejakým spoluprácam iba kvôli sledovaniu. Aby som si zvýšil dosahy. A to som mal toľko pekných návrhov. Lákavých ponúk. Ale čo z toho, keď mi to je proti srsti? Vyberám si na základe vlastného svedomia a vedomia, s kým áno a s kým nie. Nepotrebujem byť s každým za dobre, ani s každým kamarát, nepotrebujem každého slepo chváliť a hrať sa popri tom že budujem komunitný život. Je to dlhá cesta, ktorú si mnohí chcú skrátiť a uľahčiť. Za taký výsledok by som sa hanbil. Radšej pomaly a dlhodobo, ako nejaké rychokvašky, ktorým tu na našom meste v skutočnosti ani nezáleží a je im jedno, čo sa tu deje alebo nedeje. Aké je zákulisie. Stačí im pár fotiek a liezť luďom do riti.
Tiež je hnusné byť najprv zásadový, až kým ho niekto neosloví, nepriberie do kšeftu, nedá trocha zo svojho koláča a nezalepí mu tým oči – sponzorským, ochotou, spoluprácou, protekciou. Alebo keď zrazu dostanú zákazku od mesta. To je zrazu všetko perfektné a všetka kritika zmizne. To je zrazu aj ten poslanec či primátor perfektný, keď dá sponzorské. Ja som narovinu povedal napríklad aj Addymu, že pomáhať si môžeme, za pivo na akcie som rád, no politika nie. Tam sa s ním nestotožňujem a zrejme ani nebudem. A berie to. Dúfam 😀 Ale je neuveriteľné, ako si dokážu poniektorí liezť do zadkov, do príspevkov, do označovaní a jak je zrazu všetko perfektné, keď ich príjmu do partie. Keď začnú mať pocit, že sú súčasťou smotánky a otvára sa im iný, nový svet.
Na to, aby ste mohli niečo robiť a organizovať vystúpenia a rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, nemusíte čakať na nejakú funkciu alebo na poslanecký post, ani byť trikrát neúspešným kandidátom na výberovom konaní za nejakého riaditeľa, ani riťolezom v nejakej funkcii, a až potom začať niečo robiť a dovoliť si ozvať sa ku kultúre v meste. Mnohé môžete robiť ako dobrovoľník, ako občianske združenie, ako jednotlivec. Z presvedčenia. Nie z povinnosti a za plat, ako poniektorí v našom meste. A potom si takéto bytosti dovolia kritizovať moju prácu a porovnávať sa so mnou. Lenže ja nemám možnosť neobmedzene využívať všetky mestské priestory kedy sa mi zachce, tak ako oni. Nenakúpili sa mi za mestské peniaze nafukovacie atrakcie, ani za mestské peniaze nemám reklamné predmety, ani občerstvenie, ani nemám možnosť mať do aleluja propagované aktivity v mestských médiách, ani nehostím kadejaké spriatelené osoby za mestské peniaze v mestských priestoroch. Ani na to nemám státisíce z mestských peňazí, ktoré môžem rozhadzovať ako sa mi zachce. Robím, čo sa dá a čo je v mojich silách finančne a časovo, aj bez toho aby som musel byť riaditeľ niečoho, alebo pracovať v nejakej mestskej príspevkovej organizácii venujúcej sa organizovaniu akcií.
A kto čaká, že sa nezastanem svojej roboty, ten je na omyle. A ani sa neposeriem zo žiadnych funkcionárov.