Zaujímavé, ako sa už aj zo slov „mimovládka, neziskovka, občianske združenie“ stala nadávka. Presne u tej vzorky ľudí, ktorí si myslia, že práve oni sú tí praví vlastenci a poctiváci 😀
Tiež mám založené občianske združenie a nemám pocit, že som nejaký podvodník. Moje OZ taktiež patrí do Registra mimovládnych neziskových organizácií, ktorý spadá pod Ministerstvo vnútra. Založil som si ho s úmyslom spojiť viac ľudí a môcť sa zapájať do rôznych výziev. Aby som mohol občas o niečo požiadať. O dotáciu na knižný zborník literárnych prác školákov. Aby som mohol žiadať o priestory, pretože sa tam musí spísať zmluva a šupnúť pečiatka. Aby som mohol občas dostať nejaký vecný dar v podobe surovín na varenie pre ľudí. Kedysi som to nakupoval za svoje, no prečo by som o to nemohol požiadať nejaký obchodný reťazec? OZ som si založil, aby som mohol spojiť ľudí. Nebohatnem na tom, nikoho nezdieram, ani ja, ani mnohí ďalší, ktorí majú podobné organizácie. Ani občianske združenia, ani nadácie atď.., ako si poniektorí domasedi myslia. Ale ničnerobenie asi takto vplýva na mozog. Sedieť doma na piči, alebo v krčme, a kritizovať. No do ničoho sa nezapojiť, neprísť, nepomôcť, nepochváliť, neprispieť… .
Kedysi som to všetko robil sám a sám to všetko aj platil. Narozdával som sa tisíce eur zo svojho, no nie vždy sa to dá. Nie vždy je priaznivá situácia. No ako ste si všimli, nikdy som nebral od ľudí peniaze za vstupné, ani za občerstvenie – guľaše, kofoly, hotdogy, pivá, atrakcie, programy… . Za nič z toho som od nikoho nechcel peniaze. Pretože som sa tak rozhodol. S takouto myšlienkou som do toho šiel. A postupne sa pridali aj iní ľudia a vždy niečo priniesli na spoločný stôl. V tom spočívajú komunitné akcie. A čo sa týka vstupného, tak iba ak dám nejaké dobrovoľné vstupné, ako súčasť nejakej zbierky. Iste, niečo sa mi podarilo získať cez projekt Dobrá vec, kde ale s peniazmi neprídete do styku. Napríklad na rekonštrukciu chodníka k detskému ihrisku, na náučnú enviro tabuľu v areáli ZŠ, na nejaké minuloročné akcie a taktiež na rekonštrukciu volejbalového ihriska na Hutníckej ulici, kde som aj s Davidom nalial aj svoje peniaze. Aby mali obyvatelia radosť a som rád, že je ihrisko využívané.
A jediné ďalšie peniaze ktoré som žiadal, boli od komisie kultúry na realizáciu literárnej súťaže na 100 slov, do ktorej som zapojil oddelenie školstva a školy. No žiadne tisíce, státisíce, milióny a ani ja som si neulial ani jeden cent. Nekúpil som si za to ani jeden cukrík, ani raz som za to nenatankoval, ani som sa neobohatil.
A nikdy som ani ja, ani ľudia okolo, nesiahol na peniaze zo zbierok. Všetky náklady okolo toho, idú zvlášť.