Dostal som možnosť vyskúšať si saunu v lese pri Sans Souci a tak som teda šiel. Včera. Napriek tomu, že to počasie nebolo veľmi ukážkové, aj keď samozrejme vlaha je potrebná. A aj keď pršalo, mrholilo, rodenie žabiatok sme nevideli. Nemal som s kým, tak som vzal Mariana, aj keď nie sme pár 😀 Aspoň sme prebrali chlapské veci. Podstatné ale je, že som nikdy v saune nebol. Pre mnohých z vás je to určite samozrejmosť alebo pravidelná aktivita, no pre mňa to bolo niečo nové. Vlastne, raz som do sauny nahliadol, ešte ako sopliak, a stačilo sa mi raz nadýchnuť. Myslel som, že druhýkrát sa už nenadýchnem 😀
Keďže trocha poznám okolie a viem kde je aj kaplnka, aj cyklochodníky, tak sme vyrazili. Zbaliť všetko potrebné – osušku, vodu, šľapky /tie na nohy, nie tie druhé 😀 / a daváj. Auto sme nechali na parkovisku v Iliašovciach, pri futbalovom štadióne. A pustili sme sa pešo. V inštrukciách, ktoré dostanete na mail pri registrácii spolu s kódom na odomknutie sauny, je aj podrobná mapka a približný čas, koľko to trvá pešo. No, bolo to o niečo viac a po blate celkom paráda. A čo čert určite nechcel, nepošmykol som sa ani raz a nespadol. Nakoniec som si ani nebol istý, či nejdeme náhodou nejak naokolo, aj keď som si zhruba pamätal, kde to je, keďže som už tadiaľ v minulosti šiel. Ale našli sme to. Marián začal tancovať tanec radosti, že už to vidíííí. Ale nie, nie je to ďaleko. Je to príjemná prechádzka, aj keď v daždi a blate trocha menej. Ale nám alergikom to takto vyhovuje, pretože vzduch nie je kýchací a tak som nemusel rušiť zver ani kašľom, ani kýchaním. Ešte by si niekto mohol myslieť, že sa tam potuluje ranený jeleň, ktorý ručí od bolesti.
Takže pekné prostredie, na lúke pri lese, s potôčikom, ochladzovacou kaďou a všetkým potrebným na založenie ohňa. Ten zakladal Marián, keďže asi je väčší zálesák ako ja. V inštrukciách sa píše, že naštiepať treba najprv tenké suché triesky, ideálne bez prstov. Vyzliekol som sa, opásal sa osuškou a davaj saunovať. Ešte bola teplota len 40 stupňov a už mi bolo horúco. A to písali, že vraj optimálna teplota je 90 stupňov. Ta ďakujem pekne. Nemám veľmi rád, keď je horúco, radšej mám chlad. Pijem chladné nápoje, či je leto alebo zima, mám rád chladivé jedlá, otužovanie. Naopak – nemám rád chladné pohľady, chladné srdcia, chladné telá.
Ako sme liali vodu na tie rozohriate kamene, teplota stúpala. A z nás sa lialo jak po maratóne. Normálne som cítil ako mi je horúco na zuby, aj na oči, aj na pľúca. Vy, ktorí saunujete pravidelne, to určite máte radi a to čo opisujem, beriete ako samozrejmosť. Pre mňa to bola novinka. Ukážka toho, ako sa cíti teplomer, založený pod rozhorúčenou pazuchou. Takže som dal pár minút a šup do kade. Riadny teplotný šok. Takto som to zopakoval dvakrát, myslím že na začiatok paráda. Ale viete čo na tom bolo čarovné? To prostredie a výhľad zo sauny na lúku a na les. Čakal som či sa neobjaví nejaká zver, ale nič. Alebo Ivan s medveďou hlavou, kričiaci „Nasťa, čo si to so mnou urobila, kde je moja pekná tvár!“
Každopádne, sauna je pekná, útulná, čistá, udržiavaná. Dostanete podrobné inštrukcie. Takže sme to pred odchodom dali do požadovaného stavu a šup po mokrej tráve k autu. Skratkou, ktorá nám dopriala v topánkach toľko vody, že sa prelievala cez prsty na nohách. Takto sme čvachtavou chôdzou došli k autu. Doma sprcha a šup na pivo 😀
A či sa mi to zapáčilo? Viete, že celkom aj áno? Sám by som asi nešiel, ale v tej správnej spoločnosti paráda. A to prostredie…. .
