Pred štyrmi rokmi som sa dal na benefičné dobročinné turnaje. Prvýkrát to bol volejbal pre Olíviu. A odvtedy toho je celkom dosť a pridal som k tomu aj dražby rôznych zaujímavých predmetov. Aj tento rok toho bude dosť a snáď pomôžeme čo najviac. Niektoré zbierky sú štedrejšie, niektoré menej, všetko je to o ľuďoch, o ich ochote, čase, záujme. Je to o účasti na turnajoch, ale aj na prednáškach a veľmi ma zamrzelo, ako to dopadlo napríklad na benefičnej prednáše Titanic v Levoči. Šlo o dobročinnú prednášku so zbierkou pre hendikepované dieťa a všetko to bolo spestrené o výstavu jedinečných artefaktov z Titanicu. Rôzne predmety zo zbierky rekordérov, manželov Vrabľových, ktorí majú najväčšiu zbierku v Európe. Všetko spropagované, olajkované, osrdiečkované, mnohokrát prezdieľané kadekým. Výsledok? Mizerná účasť. Toľko práce, vybavovania, spojenie dobrých ľudí pre dobrú vec, a … .
Ja viem, že účasť na takéto akcie nie je povinná, no myslel som si, že ľudia chcú naozaj pomáhať, nie o pomoci iba rozprávať. A keď to dokážem ja, ten zlý Miro, tak to dokážu aj ostatní. Keď dokážu ľudia v húfoch vrieskať na štadiónoch, pochodovať námestiami, zhromažďovať sa pri kadejakých protestoch, tak si myslím, že aspoň v takejto miere by mohli podporiť dobrú myšlienku. To vidím ale aj na transparentných účtoch. Nielen na svojom. Aj u ostatných, ktorí sa snažia pre svoje dieťa niečo vyzbierať. Hanbím sa za to, čo ako ľudia v súčasnosti predstavujeme. Kým sme.
Ale o inom chcem….
Stretávam sa aj so „siláckymi“ názormi na moje aktivity ohľadom akcií, komunitných podujatí či zbierok a pomoci hendikepovaným. Vraj je to málo chlapské, a že som slaboch. Lebo viete, pre poniektorých „chlapov“ nie je chlapské napísať báseň, alebo vyznanie, alebo venovať žene kvet, alebo jej otvoriť a podržať dvere, odsunúť stoličku či pomáhať niekomu. Alebo robiť niečo len tak, bez toho aby ste na tom zarábali a aby ste zo všetkého robili biznis. Takže pre poniektorých, ktorí si o sebe myslia, že sú tvrdí chlapi, som slaboch 😀 Lenže ja poznám aj svoju inú stránku. Aj to zlo z minulosti, násilie, výtržnosti, bitky, zlodejinu, chujoviny, zápis v registri trestov….. a kedysi som si myslel, že práve toto je to chlapské. Že toto je frajerina. Tak ako si mnohí chlapi myslia, že sa majú pretekať v tom, kto zlomil viac nosov, kto pojebal viac žien, kto oklamal viac ľudí, kto viac nakradol, kto viac napodvádzal. Lebo viete, je veľmi ľahké niekomu niečo zlomiť. Pomáhať je oveľa ťažšie. Ale zistil som, že aj to uznanie vyvoláva príjemné pocity, aj kadejaké diplomy, certifikáty, ocenenia, poďakovania. Keď niečo tvoríte. Aj keď sa mi to prijíma vždy veľmi ťažko. No nakoniec z toho mám dobrý pocit a už mi to nikto nevezme. Ani to dobré, ani to zlé. Ani minulosť, ani prítomnosť. Vziať vám môžu iba budúcnosť.
Viete, aby ste mohli vniesť do temnoty svetlo, musíte do nej najprv vstúpiť. Z diaľky to nejde. A mnohí si ani neviete predstaviť, k čomu všetkému sa dá pripliest, či už chtiac alebo nechtiac. Tiež som stretol množstvo ľudí, dobrých aj zlých. Množstvo príbehov ľudí, ktorí ak sú ochotní povedať vám celú pravdu, tak je to mnohokrát obohacujúce. Vezmete si z toho niečo na výstrahu, ponaučenie, inšpiráciu. Tie príbehy grázlov, povaľačov, bitkárov, darebákov, zlodejov, mafiánov, prostitútok, pasákov, bezdomovcov, vrahov….. a na druhej strane príbehy ľudí, ktorí zmenili život, ktorí sa venujú prospešným aktivitám, ktorí pomáhajú, rozdávajú, radia. Každý sa rozhodne, akým chce byť človekom.
ALE, ešte je tu zvlášť obdivuhodná skupina ľudí, ktorí bojujú s osudom a životnými ranami, ktoré si nevybrali sami. Bojujú s chorobami, hendikepmi, alebo sa starajú o chorých a hendikepovaných. A zaslúžia si pomoc. A pomôcť môže v nejakej miere každý. No nie každý chce. Poniektorí im dokonca túto pomoc závidia. Peniaze, procedúry, starostlivosť…. .
Som rád, že môžem aspoň malým dielom pomôcť, aj keď je to pre poniektorých málo chlapské. Alebo že si poniektorí myslia, že si na tom robím nejakú kampaň, reklamu, zárobok. Ani nekandidujem, nemám z toho ani euro a nemám žiadnu firmu ani podnik, ktorému by som tým robil reklamu. Nedojím zo seba ani falošné slzy, nerozprávam o sebe falošné príbehy a nesnažím sa ukazovať za každú cenu v tom najlepšom svetle, ani to nezneužívam, ani nerozkrádam, ani neklamem že nemám kvôli tomu žiadny osobný život, nechodím pravidelne niekoľkokrát do roka na výlety a dovolenky, ani na svetové koncerty atď… . Na to tu máme tú falošnú princeznú z charity na Mieri, ktorej tú jej falošnú vonkajšiu prezentáciu ľudia stále žerú. Ale mnohí viete, o čom rozprávam a viete, že mám pravdu.