Zaujímavé sú tie tvrdenia, že „nikoho nepotrebujem, mám v piči čo si kto myslí….“ . No tak si predstav miesto bez ľudí, a ako by si tam žil. Chceš byť obdivovaný, chceš byť pochopený, chceš víťaziť, chceš byť v niečom lepší od ostatných, odlišovať sa, polemizovať, rozprávať. No s kým? Nad kým? Každý chce spätnú väzbu k tomu čo robí, čomu sa venuje, čo má oblečené, aké má tetovanie, účes, mejkap, parfum….. Aké výsledky dosiahol. Aby ťa mal kto motivovať, milovať, pochváliť… Ale aj ten opak treba – aj sa pohádať, aj nesúhlasiť, aj dostať a prijať kritiku, aj ju niekomu dať…. . Aj vedieť aké ťažké je úprimne sa ospravedlniť a ako veľmi teší odpustenie.
______________________
Vieru dokážete nájsť alebo stratiť. Alebo stratiť a nájsť. V rôznom postupe, v rôznych obmenách. Aj zo dňa na deň. Pretože rôzne životné okamihy nám dávajú dieliky do mozaiky, ktorú si počas svojho bytia v sebe skladáme. Život nás privedie k viere alebo strate viery v človeka, ľudské vlastnosti, dobro … . Existujú rôzne podoby viery. Viera v Boha, viera v náboženstvo, viera v mýtické bytosti a príbehy, viera na osud, horoskopy, numerológiu, energiu prírody či minerálov, vieru v umenie, pokrok, budúcnosť, lásku, pochopenie, odpustenie, láskavosť, samotu, spoločnosť, zmysel života. Viera je to, čo nám dodá silu, povzbudenie, nádej a pocit, že v tom nie sme sami. Že je niečo viac, že je niečo na čo sa môžeme upnúť, že je to barla o ktorú sa môžeme oprieť a kráčať životom ďalej. A rovnako sa tá barla môže aj zlomiť, prísť pošmyknutie, strata, beznádej, sklamanie. Každopádne, každý potrebuje v niečo veriť, pretože to dodáva silu. A nemusí ísť o vieru v Boha. Tých možností je veľmi veľa. Výsledkom by mal byť pocit, že nič nie je také horúce, aby sa nedalo zjesť. Že sa dá všetko nejako prekonať a dojsť úspešne do cieľa. Aj keď so zodretými, obitými kolenami.
______________________
Sranda, akí sú ľudia zmätení, keď na zelenú vojdú na priechod pre chodcov a keď už na ňom sú, tak zrazu zasvieti červená. Majú pocit, že už na tej ceste nemajú čo robiť. Pritom si neuvedomujú, a učia sa to už malé deti v škole, že vstúpiť na priechod pre chodcov môžeš, kým svieti zelená a prejsť ho môžeš, aj keď počas toho zasvieti červená. Je to tak vypočítané, že vás to auto nezrazí. Pretože to neznamená, že ihneď zasvieti zelená autám a tie to do vás napália.
__________________
Je zábavné, aký chaos dokáže u ľudí urobiť nápis na dverách obchodu „Z technických príčin zatvorené.“ Ľudia si to prečítajú a aj tak sa snažia do obchodu dobýjať. Alebo krútia hlavami akoby za to mohli tí zamestnanci. Dokonca sú schopní z toho obviniť predavačky, že je to nejaké spiknutie, pretože nesmie vypadnúť elektrina, systém, internet. A najlepšie keď príde niekto ďalší, vidí že sa iným tie dvere neotvárajú, no ide to skúsiť aj on, lebo si asi myslí, že práve jemu sa dvere otvoria lebo má iný typ postavy alebo inú tvár, farbu vlasov, oblečenie. A skúšajú to podrepom, úkrokom, výskokom… či náhodou dvere nezareagujú.
____________________
Aj takéto protiklady dnes máme. Na jednej strane plačeme ako deti hladujú a ľúto nám je pri videách hladomoru, a na druhej strane aký obrovský dosah majú videá, na ktorých sa ničí jedlo, pitie, hračky, oblečenie.. len tak pre zábavu. Radšej sa ideme pozrieť ako dve skupinky ľudí naháňaú na ľadovej ploche predmet a pijeme bez bločka načierno alkohol v bufetoch, ako prísť na dobročinné športové podujatie, na ktorom rodičia bojujú o život a zdravie svojho dieťaťa, nie o nejakú výhru v tabuľke. Väčší dosah má bizár, vulgárnosť, nahota a sexizmus, ako poctivá robota, snaha alebo keď nikto žiada o pomoc. Za pravdu dáme radšej tomu, kto je sympatický navonok a väčšiu váhu má vonkajšia prezentácia, ako ten kto tú pravdu naozaj má, no v predpojatosti ho ani nevypočujeme, pretože nie je atraktívny, zaujímavý a nemá dosahy.