Pre poniektorých nie je fér, že som niekde zrušil možnosť komentovať. Ale férovosť ako celok sa už dávno vytratila. A už sa aj ja potrebujem radšej vyspať ako naťahovať s blbcami, falošnými profilmi a diaľkovými provokatérmi. Aj ja si potrebujem chrániť zdravie. Nebudem už dávať priestor na zlobu v komentároch, ani mierenú na mňa, ani keď sa tam ľudia naťahujú medzi sebou. Už dávno je preč doba, kedy boli ľudia slušnejší. V mnohom to bolo iné, no po korone začali byť ľudia hnusí a začali mať pocit, že sa môžu ozvať ku komu chcú, k čomu chcú a ako chcú. Samozrejme iba na sociálnych sieťach. Bez akejkoľvek zodpovednosti.
Kedysi to bolo iné. Pamätám si dobu pred rokmi, kedy som šiel s kožou na trh statusmi aj blogmi. Nikde nikto. Nikto iný to nerobil. Aj som prijal kopu zloby od ľudí. Ale nie tak, ako je to teraz. Teraz sa roztrhlo vrece s diaľkovými hrdinami, s kadejakými odborníkmi na všetko, s diskutérmi, buričmi, blogermi… . Kedysi to komentovanie nebolo až také a bolo viac slušnosti. Ľudia vedeli prijať informáciu. Teraz prišla zároveň doba zbabelcov. Vyjadrujú sa v kuklách, hádajú sa v kuklách, šikanujú v kuklách, menia si profilovky, menia si avatarov, majú cudzie identity, cudzie mená a reagujú cez falošné profily. Aby nemuseli za tú svoju zlobu znášať následky.
Dnes sa ľudia pri tej svojej drzosti spoliehajú na to, že všade sú kamery, bonzáci, svedkovia. Drzosť, hnus a bezohľadnosť už asi nikomu nevadí. Ani lakomstvo, závisť, nezodpovednosť, nezdvorilosť. A keď sa niekto povyhráža vám, popraje smrť vašim deťom a rodičom… to nie je zlé. Ale násilie? To je už zlé. Dostať za takéto výroky po pysku. Na kecy vraj majú ľudia právo, aj na nadávky, urážky a podobne. Ale prevziať zodpovednosť, to už nie. A najhoršia je tá bezmocnosť, že ten človek nie je pri vás, keď vás uráža. Že ho nemáte na dostrel ruky. Ale občas sa stane, že stretnete na živo nejakého chcipáka, ktorý vypisuje chujoviny, no vie, že za nim neprídete bližšie, konfrontovať ho. Lebo sú všade kamery a vy nechcete byť niekde nahratí a v nejakom ďalšom zápise. Chcete čistý register, aj keď je tak jednoduché niekomu za drzosť rozkopať ksicht, zlomiť ruky a nohy. A to si mnohí neuvedomujú. Tak ako si mnohí neuvedomujú, že môžu naraziť aj na niekoho, komu bude jedno že sú niekde kamery či svedkovia, alebo či z toho bude mať nejaký postih. A budú sedieť na riti krvácajúci, ani nevedia ako.
Mnoho ľudí má pocit, že si na vás môžu otvoriť papuľu ako sa im zachce a vy musíte sklopiť hlavu. To je napríklad príklad aj poniektorých seniorov, ktorí si myslia, že keď majú vek alebo titul, tak vám môžu vynadať alebo na vás kričať. A keď im to oplatíte rovnako, tak vy ste ten neslušný a nevychovaný. Pritom.. nemá prísť s vekom náhodou aj poznanie, pokora, slušnosť? Chcú ju prijať, ale nevedia ju dať. Niekedy ok… , sklopíte uši, idete preč, nechcete sa hádať. Ale nie tak, že vidíte ako sa ten človek v tom vyžíva a cíti sa ako víťaz, ktorý môže pokračovať aj nabudúce, alebo pri niekom inom.
Alebo… náš zákazník, náš pán. A tak poniektorí idú a otvoria si papuľu na predavačku, čašníčku, pokladníčku či na brigádničku pri zmrzline. Ale aké prekvapenie by bolo, keby dostali od tej predavačky či brigádničky po pysku alebo kopačku medzi nohy. Alebo ranu od jej otca či brata. To už by taká paráda nebola však. Alebo keď je niekto drzý na úradníčku či na zamestnankyňu pošty, vynadá jej, a zrazu by od tej ženskej dostal doskou po hlave… aké by to bolo? Lebo mnohí ľudia očakávajú úsmev za zamračenie, alebo že on vás pošle do piči, no ospravedlnenie čaká od vás. Lebo vy ponúkate službu a ste jeho služobníkom, sluhom.
Alebo si predstavte horší príklad… a takéto veci sa dejú, keď niekto nezvláda šikanu. Že niekomu prepne tak, že vás nájde a zapichne vám do brucha nôž. Veď toto sa stáva v školách, kedy utláčaný žiak príde do školy s puškou. Vezmite si, koľkým ľuďom zahnaným do kúta prepne, chcú sa pomstiť…. a už aj čakárne u psychiatra sú plné tých prijebaných detí, ktorým hrabe z tabletiek, drog, feťáckych rapových pesničiek alebo z toho, že na nich rodičia serú.