Zaujímavé, ako poniektorým vadí nápis Mesto SNoV. Že aké mesto snov tu máme? Viete, všetko ale nie je o politike. Mnohé je o ľuďoch, ktorí si tu tie sny plnia. Ktorí sa tu o niečo snažia, namiesto neustáleho sťažovania sa a čakania, že niekto niečo urobí za nich. Skúste chvíľu nepozerať na politiku alebo na systém. Mnohé je o ľuďoch a o ich dobrých a zlých vlastnostiach. Čím sa samozrejme nezastávam politiky v našom meste, pretože najradšej by som poniektorých nakopal do ksichtu a vyrazil s nimi dvere. Či už na radnici alebo na mestskom úrade. A mnoho mnoho je tu zlého, zle nastaveného, nedomysleného, poprepájaného.
Mnoho ľudí tu naozaj žije svoj sen a nemyslím iba tých skorumpovaných a prešpekulovaných hajzlov. Mnoho obyčajných ľudí, ktorí sa tu o niečo snažia, niečo budujú, obracajú sa a vedia, že inde to nie je lepšie, ako si poniektorí myslia. My tu máme až až tej slobody, ktorú si nevážime a každý si robí čo chce, čo vidieť napríklad aj na tom ako ľudia jazdia, ako parkujú, ako nakupujú, ako sa správajú jeden k druhému… vidieť to aj na čiernych skládkach, na odpadkoch na trávnikoch, v lesoch a národných parkoch…. . Vidieť to na klamstve, nevere, bezohľadnosti, lakomstve, chamtivosti, nevracaní požičaného. Na ten sen treba začať predovšetkým od seba. Zázraky sa nedejú len tak. Mnoho ľudí tu žije svoj sen v nájdení životného partnera, v založení rodiny, v umení, kultúre, sebarealizácii, v láske, spomienkach, aktivitách. Mnohí nesedia iba pri sociálnych sieťach, ale žijú život v reálnom priestore medzi skutočnými ľuďmi a zapájajú sa do niečoho, tvoria, pomáhajú, vymýšľajú, realizujú. Nie ako napríklad aj tí neúspešní kandidáti z predošlých komunálnych volieb, ktorí taktiež nezačnú od seba ale iba búria ľudí.
Mnohí ľudia milujú toto mesto, jeho históriu, podniky, obchody, okolie, milujú tu svojich partnerov, deti, rodičov, súrodencov, prírodu, záľuby, kamarátov, genius loci.
Mesto snov je to aj pre ľudí, ktorí niečo robia nezištne pre iných, pre deti, pre komunitu a mesto kokotov je to u ľudí, ktorí sa na to sťažujú a vadí im keď sa niekto teší, vadí im cudzia radosť, vadí im na tých podujatiach detský smiech, krik, hudba…. . Vadí im, že sa susedia bavia.
A navyše, žijeme v dobe, kde nikto nikoho nikde nasilu nedrží. No napriek tomu sú tu aj všetci tí hundroši a ľudia, ktorým nie je nikdy nič dobré. Tak asi to tu až také zlé nie je. Alebo je to opäť iba o lenivosti nielen netvoriť tu, ale nezdvihnúť riť a neisť tam, kde je vraj lepšie. Ale, JEMU sa nedarí, tak je to tu vraj všetko zlé. Jemu niečo nevyšlo, tak nemôže ani iným. A tak ohundre ešte aj iniciatívu a aktivity ľudí, ktorí tú ostať chcú, ktorí sa snažia, ktorí niečo budujú. Každý nejakým svojim dielom.
Vy, nekonečne nespokojní ľudia, ktorí iba hundrete a pičujete, pozrite sa, s čím všetkým tu mnohí obyvatelia zápasia. S vážnymi problémami, ktoré by ste nechceli. Tak si uvedomte, čo všetko máte od poniektorých navyše – zdravie, zdravé dieťa, prácu, rodinu, zdravé ruky zdravé nohy, nekonečné možnosti v čom môžete podnikať, s čím obchodovať, čo študovať, čomu sa venovať, aký šport pestovať, kam ísť na túru. A že možno aj máte s kým. A po svojich.
A nedajbože poviete, že sa máte dobre a že sa vám darí. Tak to je oheň na streche. Pretože tu umierame okrem iného aj na závisť. Tak ako keď som si kúpil 15 ročné auto za 7000 eur a dostal ako darček od kamaráta drahé hodinky (od človeka, pre ktorého som nič neurobil, ani nič nechcel na oplátku. Proste iba kamarátske gesto pre radosť). To je hneď rečí, otázok, podozrení 😃 Alebo že – „Miro, tebe sa ľahko robí, keď poznáš ľudí, máš kontakty atď… . “ Vy si snáď myslíte, že to bolo hneď? Je to o budovaní, spolupráci, stretávaní sa, ale aj o množstve bojov, nervov, hádok, zavretých dverí. Či už si nepamätáte, ako som začínal? Ako som bojoval, hádal sa, nadával, zlostil sa… Rovnakú možnosť má každý. Ísť s kožou na trh, niečomu sa venovať, za niečo bojovať, nebáť sa.
A viete, keby som mal aj najnovšie auto za milión a kúpil si tie najdrahšie hodinky na svete…., každý má nejaké možnosti ako začať, čo robiť, ako napredovať, robiť si kariéru, obracať sa …. žať úspechy za svoju snahu, šikovnosť, sebarealizáciu a trpezlivosť, ale aj neúspechy, ktoré k životu patria. Namiesto pozerania na život niekoho iného. Namiesto neustáleho sťažovania sa, nastavovania rúk a obviňovania všetkého možného z vlastných neúspechov. Aj keď mnohokrát nám to sťažuje aj ta politika, aj ten systém, aj neochota a nálady úradníkov, iní ľudia, partneri, spoločníci, naivita, dôvera, sklamanie, podlomené zdravie, zlomené srdce …. .
A mnohokrát je to o jednom sklamaní a jednom páde na hubu…. . A ľudia končia, zatrpknú, neveria. Ach, koľko mne nevyšlo akcií, koľko peňazí šlo do vzduchu, koľko úsilia a očakávania, koľko sklamania sa v ľuďoch, aj odzrkadlenie na zdraví. Ale idem ďalej. V meste snov.