Vo štvrtok som bol na otvorení kinosály v Prakovciach, ktorá je súčasťou zrekonštruovanej budovy klubu kultúry. Dnes je to Budova občianskej vybavenosti. Pamätám si, ako som tam bol v kine s otcom na Rozpútané peklo s Pierce Brosnanom. Cca v roku 1997.
Budova začala chátrať, napriek tomu že v Prakovciach to kultúrou žilo. Koncerty, festivaly, kolotoče, majálesy, junialesy … . Chodili tam vystupovať také legendy ako Elán, Modus, Team…. . Už za minulého vedenia obce sa začala riešiť rekonštrukcia budovy a súčasný starosta to dotiahol do konca. Ono, je obrovskou výhodou mať mladé vedenie obce či mesta. Nie ako u nás v Spišskej Novej Vsi, starina. A ešte si náš primátor myslí, že keď si dá nastreliť vlasy, tak zrazu z neho bude iný človek. Starého psa však novým kúskom nenaučíš a účes môže mať hocijaký. Ale nie o tom som chcel.
Keď vojdete do budovy, hneď viete, že tam sídli kultúra a umenie. Práce žiakov, fotografie z rôznych aktivít, z okien sa ozýva hudba a spev. Pred budovou dievčatá v krojoch čakali na svoje vystúpenie. Postupne sa do sály zbierali ľudia, a bol som milo prekvapený, koľko. Už som si skôr všimol, že v niektorých obciach či menších mestách príde na kultúrne podujatie viac ľudí, než u nás v Spišskej Novej Vsi. Ale samozrejme to nie je pravidlom.
Takže plná sála, starí aj mladí. Prvý dojem z budovy aj zo sály som mal parádny. Aj keď som čakal, že sedačky budú také, aké sú v kinosálach. Nie klasické stoličky. Ale na druhej strane, ak chcete v sále robiť aj koncerty a tanečné zábavy, prekážali by schody, aj sedenie ako v kine. Predstavte si napríklad diskotéku či rockový koncert, na ktorom môžete iba sedieť. Takže riešenie fajn. Rovnako to majú napríklad aj v zrekonštruovanej budove domu kultúry v Smižanoch. Takže pred ohundraním sedenia sa vždy treba zamyslieť nad tým, čo všetko sa bude v miestnosti organizovať.
A k programu? Beriem to tak, že chceli asi za málo peňazí urobiť veľa muziky, čo sa aj podarilo. Miestni sa postarali o pestrý program. Po skvelom začiatku s mažoretkami z MK Diaz Prakovce prišlo trocha rozpačité vystúpenie Malých javiskových foriem. Viem ale, čo dokáže tréma, keď vystupujete pred množstvom ľudí. Pamätám si, ako som zabudol text ja, keď sme vystupovali v dome kultúry v Spišskej Novej Vsi. A ľudia na vás pozerajú, nevedia čo sa deje. Tak som si sadol na pódium a nevedel čo ďalej. Ale aj to je skúsenosť. Od začiatku som očakával aj nejaký príhovor organizátorov alebo starostu. Ten príhovor prišiel neskôr a starosta obce, Mgr. Róbert Weisz, detailne porozprával o projekte, rekonštrukcii a ako to celé začalo. Pekné bolo, že spomenul aj predošlého starostu, Pavla Lukáša, ktorý sa však nemohol podujatia zúčastniť. Potom prišlo na rad strihanie pásky, aj za účasti zástupkyne starostu, Mgr. Viery Jančíkovej.
A opäť spomeniem, že je fajn mať mladé vedenie obce. Je v tom energia, elegancia, nové a moderné pohľady a prístupy. A hlavne porozumenie aj dnešnej dobe a technológiám. Pretože kultúra nie je iba o tých starších, ale kultúra patrí aj mladým. Aj umenie, aj hudba, aj tanec, aj spev…. .
Takže program bol pestrý na tanec, spev, aj hovorené slovo. Deti materskej školy a žiaci základnej školy, Country tanečná skupina Rozkvet ukázala, že vek je pre mnohých ľudí iba slovo a môžeme im tú energiu závidieť. Ďalej žiaci a učitelia Súkromnej základnej umeleckej školy, ľudová hudba Prakovčan, detský folklórny súbor Vánok a dievčenská folklórna spevácka skupina Kloptaň. Zaznela aj moja obľúbená pieseň Malý princ, v podaní dvoch speváčok, ktoré sprevádzal mladý gitarista.
Takže nechýbal folklór. A poviem vám, že čim viac chodím na takéto podujatia, tým viac sa mi páčia ľudovky. Tá energia, ktorá v nich je a samozrejme naša história. Ale najväčšie prekvapenie pre mňa bol výkon mladého cimbalistu. Neskutočné. Škoda, že som si to nenahral, ale niekedy si najlepšie užijete nejaký moment práve tým, že to nenahrávate, ale pozeráte sa na to priamo. Nie cez displej a kameru.
Ale poviem aj niečo menej príjemné. Ľudia sa totiž musia naučiť rešpektovať umenie a kultúru, vážiť si to a nebrať ani jedno vystúpenie ako samozrejmosť. Treba si vážiť, že niekto niečo organizuje, že niekto vystupuje, že sa niekto snaží, že niekto učí a vychováva deti a mládež. Že to niekto financuje a vymýšľa. Ak si niekedy niečo z toho vyskúšate, v živote neodídete počas nejakého predstavenia preč. Je to vrchol neslušnosti a neúcty. Je dôležité sa vzdelávať, zaujímať a vážiť si, že kultúra chodí do našich kultúrnych domov a to nielen do miest, ale aj do obcí. Je neslušné odchádzať preč, vyrušovať ostatných, robiť hluk, mať blbé poznámky. Ako môžeme viesť deti k umeniu, keď sa niečo naučia, nacvičia si to, idú vystupovať a potom vidia, ako ľudia odchádzajú preč? Akú motiváciu tie deti majú mať? Ak už niekam prídete, je slušné ostať, zatlieskať, poďakovať a nebrať to ako samozrejmosť. A hlavne, ak ide o deti a o mládež, tak si treba uvedomiť, že deti ktoré sa niečomu takému venujú, sú nádejou, že to tu bude mať kto robiť po nás aj naďalej. Šíriť hudbu, spev, tanec, hovorené slovo. Že to bude mať kto organizovať, vymýšľať a odovzdávať ďalej.
Prakovce, ďakujem. Veľmi milo ma prekvapilo množstvo talentovaných ľudí na pódiu. Či už deti, alebo dospelí. Prajem veľa úspechov a pekných podujatí do budúcna.
