Občas sa zdá, ako keby to bol hon na policajtov kvôli zlyhaniam jednotlivcov. A kvôli jednotlivcom tvrdiť, že každý policajt je prehnitý, skorumpovaný, lenivý? To ako kvôli pár nevydareným vzťahom tvrdiť že všetky ženy sú kurvy a všetci chlapi hajzli. Poznám kopu dobrých policajtov – správnych chlapov, ktorí robia dobrú robotu, pomôžu, poradia, majú ľudský prístup. A možno sú policajti aj sami znechutený z toho systému a z toho čo môžu a čo nemôžu. Alebo že im dajú ešte na telo kamery – nie kvôli tomu, aby boli chránení oni, ale určite aj preto, aby mohli byť viac buzerovaní. Nemôžu však za tú byrokraciu pretože radový policajt ju nevymyslel, ani nenastavil. Ani zákon nenavrhoval a neschvaľoval. A sranda je, keď kvôli nejakej chybe jednotlivca zrazu ľudia žiadajú hlavu nejakého ministra alebo nadriadeného. Ako za to môže? Že niekde zlyhá jednotlivec, že sa u niekoho ukáže duševná porucha, vyhorenie, výbušnosť, skrat? Sú to tiež ľudia. Nie sú to roboti, aj keď si mnohí ľudia myslia, že keď niekto urobí psychotesty, tak musí byť neomylný naprogramovaný stroj. A najlepšie je, keď to vadí tým ľuďom, ktorí urobia vodičák, no jazdia ako blázni, ohrozujú ostatných alebo dokonca zavinia nehodu.
Tiež som bol veľakrát nasratý na policajtov, ale na jednotlivcov, nie na inštitúciu. Na konkrétneho človeka a jeho prístup, nie na políciu. Pretože poniektorí krivia a topia veci kvôli známostiam alebo protežujú kamarátov a známych, keď sa niekde niečo stane. A šlo o vážne veci, ktoré sa doteraz nevyriešili a stále ma to serie. A najradšej by som tým policajtom odtrhol hlavy. To ale neznamená, že sa budem pozerať na každého policajta s nenávisťou.
Policajti by nás mali chrániť a pomáhať nám. To áno. Aj v nejakých kritických situáciách a mnohí idú do obrovského rizika, aj keď by možno nemuseli. Napriek rizikám a tomu, že by mali myslieť v prvom rade na svoj život a zdravie, tak aj tak poniektorí idú a konajú. A to sa volá hrdinstvo. A keď niekto takýto hrdinský skutok vykoná, tak sa to berie ako samozrejmosť alebo sa tomu nevenuje až taká pozornosť. No akonáhle nejaký prešľap – nebavme sa teraz o nejakých vážnych veciach, trestných činoch a podobne…., tak zrazu je oheň na streche. Kvôli tomu že si policajti zdriemnu v aute, neberieme to, že niekde niekomu zachránili život. Ale takto to chodí. Takto ako ľudia vnímame dobro a zlo. Dobré ako samozrejmosť a za to zlé? Za to zlé musí niekto prevziať zodpovednosť a musia padať hlavy. To zlé sa rozmaže tak, až máte pocit, že sa tu nič dobré nerobí. Vidím to aj na svojej stránke. Ľudia majú radšej to zlé, negatívne a to dobré prehliadajú alebo sa tam objaví iba pár reakcií. Lebo dobro nechceme. O dobre iba rozprávame. Česť pár výnimkám. Ale radšej máme nešťastie, na ktoré sú prisatí kadejakí spravodajcovia a hajzli, ktorí musia urobiť o jednej tragédií aj dva, tri, štyri príspevky a to aj vtedy, keď už o tom písal alebo točil video niekto iný. Pretože každý si chce ukrojiť z toho koláča zlých správ.
Nech je policajt veľký, malý, plešatý, vlasatý, potetovaný, chudý, široký, svalnatý…, podstatné je ako sa správa v tej práci. Ako k nej pristupuje. Už keď sa k nám policajti prihovoria alebo nás zastavia, sme automaticky nasratí, v strehu a podráždení, a hneď si povieme – „Ták, budeme drzí a budeme ich poučovať a mať blbé reči.“ Pritom, veď o nič nejde, keď sa nemáte čoho báť. Áno, tiež som bol veľakrát drzý a hádal som sa, no vždy vtedy, keď som vedel že som v práve alebo že mi je krivdené. Alebo keď sa ku mne správali ako k hovnu. Ale jebať do nich z princípu? Veď sú tu pre nás a viem, že keby bolo zle, tak ich budem volať. Alebo silných kamarátov 😀 A aj všetci tí siláci, ktorí majú tetovania alebo tričká ACAB a pohŕdajú systémom, ten systém zrazu chcú, keď sú v núdzi. Vtedy nevadí ako súčasť systému ani policajt, ani hasič, ani doktor, ani právnik. Keď treba ich pomoc.
A všímam si ešte jednu vec. Keď niekto pridá príspevok v ktorom opisuje nejakú negatívnu skúsenosť s policajtmi, no v úvode zdôrazní, že tým nechce zhadzovať políciu ako inštitúciu a že v políciu verí, rešpektuje ju a že väčšina policajtov to robí svedomito a správne… tak komentujúci čitatelia ten úvod prehliadnu. Pretože o dobre, o chvále, o uznaní nechce nikto počuť. Rovno sa zamerajú na tú druhú časť a hneď nadávky, pičovanie, zhadzovanie a svoje traumy a krivdy. O to v úvode, ktoré je nemenej dôležité, ani nezakopnú. Ale aj takí sme ako ľudia. Iným netolerujeme nič, sme nekompromisní, tvrdí, hádaví, vyčítaví.., no pre seba by sme chceli aj pochopenie, aj ústupky, aj úľavy, aj odpustenie. Iným to ale dať nevieme.
A zdôrazním ešte raz, že policajti si nevymysleli ani tie zákony, ani predpisy, ani nariadenia, ani pravidlá. Sú iba zamestnanci, tak ako ste zamestnanci aj vy a snažíte sa rešpektovať a dodržiavať postupy, predpisy, pracovné zmluvy a nariadenia. A leziete nadriadeným do zadkov. Vyhovieť im, aby ste si prácu udržali, aby vás povýšili, aby vám zvýšili plat. A takto je to napríklad aj s policajtmi. Mnohí do toho šli s nejakými ideálmi, mnohí chceli meniť svet k lepšiemu, realizovať sa, ponúknuť svoje schopnosti… no prišla realita buzerácie, nariadení, príkazov, byrokracie, prístupu občanov …. a nasledovalo sklamanie, vyhorenie, rezignácia. Možno to poznáte aj vy. Chcete ukázať čo vo vás je, talent, predpoklady, schopnosti, silu, znalosti, zručnosti…., no realita je iná, nudnejšia a k tomu polená pod nohami, ktoré ste si tam nedali sami. A niekto iný by vás za to chcel zjebať, aj keď vašej práci nerozumie. No kto chce psa biť, palicu si vždy nájde.
Uvediem príklad predstáv občanov o dobrom a zlom policajtovi. Niekto prekročí povolenú rýchlosť a zastavia ho policajti. Zlý policajt je ten, kto dá pokutu a ide nekompromisne po dodržiavaní pravidiel, aby sa šofér poučil. Dá fúkať, vypíše pokutu, skontroluje výbavu a stav auta. Tak, ako to má byť. A pocit, že som narazil na dobrého policajta a zrazu začnem vychvaľovať celú políciu do nebies? Keď ho prehovorím nedať mi pokutu, alebo na nižšiu pokutu, alebo iba na ústne napomenutie. Alebo keď je to kamarát, ktorý prižmúri oči alebo potopí nejaký prípad, ktorý by mi uškodil. A to aj za cenu toho, že výrazne poškodí protistranu, ktorá je v práve. Tu je tá podivná predstava o dobre a o zle.