VYBRANÉ ZO STARÝCH ALBUMOV: Spomienky na detské časy /sídl. Západ 1/

Staré fotografie a spomienkové blogy majú veľký úspech a tak som sa rozhodol trochu zaloviť v rodinných albumoch a vybrať pár fotografií, na ktorých je aspoň trochu vidieť, ako kedysi sídlisko vyzeralo. Snáď sa nikto neurazí, ak sa na tých fotkách nájde a namiesto toho to bude aj preňho milá spomienka.

Fotografie som fotil do mobilu, tak snáď aspoň takáto kvalita bude stačiť k tomu, aby sme si zaspomínali.

 

K životu na sídlisku patrili aj škôlkárske a školské časy. Pieskoviská, preliezačky, šmýkačky, hojdačky … . Všetko, čo už vo dvore pre deti dávno nie je. Ale načo? Už je predsa po voľbách. Dlhé roky je zo šmýkačiek už iba kovová konštrukcia, hojdačky, kolotoče a preliezačky zmizli. Ale čo už, aspoň že konečne opravili chodník a deťom budú môcť dať v škôlke nové kolobežky, na ktorých nebolo možné voziť sa, pretože žalostný stav chodníkov do neumožňoval.

Aj na sídlisku sa bolo kde hrať. Pieskoviská, hojdačky, preliezačky a tie drevené pne, ktoré boli pri piesku, medzi Hutníckou a Duklianskou ulicou. Všetko je preč a na deti sa nemyslí, tak ako vo dvore škôlky. Po hojdačkách na mnohých miestach ostali zo zeme trčať kovové zvyšky konštrukcie. Kde sa to všetko podelo a čím sa to nahradilo? Čo ale čakať od dnešných poslancov a úradníkov? Ani predseda mestského výboru nemá na toto sídlisko, o ktoré sa má starať, žiadne spomienky, ani k nemu nemá vzťah. Ale pchá sa tu, ako trenky do zadku. Snáď raz vytriezvie.

Aj chodníky a cesty neboli popraskané a rozbité. Všade bolo čisto, dalo sa hrať aj v pieskovisku, aj v tráve. Na týchto fotkách vidieť aspoň časti ulíc, automobily tej doby a miesto, kde dnes stojí pošta a škola. Sídlisko bolo nové, no bohužiaľ stratilo svoju tvár a nadvládu získali parkoviská, supermarkety a kšefty mocných.

Pozrime sa aj do Smižian. Vľavo je fotografia Nábrežnej ulice, smerom k futbalovému štadiónu. Vpravo cesta popri železničnej trati k vlakovej stanici. Žiadna asfaltka. Kedysi tam pri niektorom z domov bola klietka so zajacmi a keď sme tadiaľ šli peši, tak sme sa pristavili. Vpravo dole je chata Ihla. Tak to tam vyzeralo kedysi, ešte aj s informačnou tabuľou o náučnom chodníku mládeže.

A kto si pamätá na takýto kolotoč pri ZOO?

No a nakoniec, pohľad z balkóna na vtedy ešte existujúci obchod Domino Universal, kde bolo papiernictvo, farby-laky a rozličný tovar. Chodili sme tam pre zošity, audiokazety a kúpil som si tam prvé malé rádio s jedným slúchadlom do ucha. Na tomto zábere ešte nie je ani Squash, ani garáže pri trati, ani Lidl, ani kostol … .

Snáď ste si zaspomínali spolu so mnou na svoje vlastné detstvo, školské časy, detské kamarátstva, lásky, partie a zábavu bez sociálnych sietí a mobilov s fotoaparátom. Moje spomienky sa krútia hlavne okolo tohto sídliska. Ak máte nejaké staré fotografie a radi by ste sa s nimi podelili, pokojne ich pošlite.

 

 

Zdieľaj to