NOVOVESKÉ VIANOČNÉ TRHY MOJIMI OČAMI: Veselšie ako pred rokom

Tohtoročné vianočné trhy sa mi páčili viac, ako tie pred rokom. Asi aj preto, že som sa nemusel báť pádu na zamrznutom chodníku a atmosféru spríjemňovala živá hudba a spev. A taktiež ma potešila návšteva môjho dobrého kamaráta, s ktorým som toho v živote a práci zažil viac, ako so všetkými ostatnými dokopy a je rovnako šialený ako ja, máme rovnaký pohľad na mnohé veci, situácie, spoločnosť a svet.

A myslím, že sa mu naše trhy páčili, napriek tomu, že skoro každý rok bol svedkom vianočných trhov v Prahe. A ja tiež. A aj keď som skoro vždy stihol aj tie naše, je tam veľký rozdiel. Tá atmosféra sa nedá porovnať. U nás je to totiž veselšie, tradičnejšie, bezpečnejšie, útulnejšie, pokojnejšie, priechodnejšie, lacnejšie a nemusíte si neustále dávať pozor na peňaženku a osobné veci. Ľudia sú šťastnejší, pomalší, veselší, viac si vychutnávajú, viac vypijú, zjedia, stále majú v sebe cit pre tradície a folklór, viac sa medzi sebou rozprávajú, sú ochotnejší, pohostinnejší, štedrejší a zdržia sa dlhšie. Napriek tomu, že tu nemáme množstvo obrích historických budov, sôch a námestí, desiatky pouličných umelcov, stovky podnikov, tisícky prisťahovalcov, vreckárov a špekulantov, môžu byť vianočné trhy pekné. Mne osobne sa páčila živá hudba a že sa ľudia pri nej aj zastavili a pridali k spevu, ak pieseň poznali.


Milo ma prekvapilo, keď som v jednom z barov začal spievať a pridali sa ku mne ľudia z vedľajších stolov. Bolo to nečakané, spontánne a skvelé. To sa stane málokde. Väčšinou na vás budú ľudia pozerať, ako na hlupákov a krútiť hlavami nad tým, že ste si dovolili byť veselí.

Samozrejme, že tak, ako už takmer každý víkend, bolo zase na rovnakých miestach na námestí vidieť aj policajné majáky, pretože každý znáša alkohol ináč a niekomu asi tečie rovno do pästí. Mládež začína piť priskoro, veľa a potom to poniektorí nezvládajú. Tak, ako to opäť nezvládli miestni ožrani a žobráci a znovu boli otravní, špinaví, smradľaví a hluční.

Pre mňa bol ale najsilnejší zážitok vianočných trhov úplne o niečom inom.
Ako som tak stáli pri jednom zo stánkov s punčom a čakal, kým trochu nevychladne, aby mi nepopraskala zubná sklovina, tak som si všimol, že hore letí balón Maša, z tej peknej rozprávky, ktorú má rado asi každé dieťa. A asi päťdesiat metrov odo mňa plakalo malé dievčatko, pretože mu ten balón uletel. A plakalo tak žalostne, že mi to nedalo a rýchle som šiel kúpiť taký istý balón, aby som ho mohol tomu dievčatku dať a potešiť ho. Toto obdobie má byť totiž hlavne o deťoch a detskej naivite, hravosti a radosti. Rodičia dievčatka možno boli trochu prekvapení, že k nim prišiel 140 kilový chlap s balónom Maše a dával im ho, no tiež sa potešili. Možno je to maličkosť, ale pre mňa to bolo veľmi emotívne a zároveň najkrajším zážitkom trhov, aj keď som to na sebe nedal vedieť, aby som nestratil výraz drsňáka, ktorý sa asi od veľkého chlapa očakáva. A punč v kelímku zatiaľ dosiahol teplotu vhodnú na pitie.

Nad čím som sa ale ešte zamyslel? To množstvo plastových kelímkov všade. Prečo každému človeku pri stánku nestačí jeden, ale potrebujú nový na každé dva deci vareného vína, alebo punču? Alebo, prečo sa kelímky nezrušia celkom a nenosíme nejaký vlastný hrnček z domu? Veď ich každý máme doma dosť. Keď niekto dokáže so sebou nosiť vlastný kotlík, obedár, príbor, termosku atď…, tak prečo nie hrnček? A to mám doma pekný, nový „smalťák“, a tiež mi to napadlo až teraz. Bohužiaľ. Tiež som len človek.

A po zábave prišla nedeľa. Stánky a trhovníci sa začali vytrácať a na parkoviská v centre sa vrátili autá. Mesto sa vyľudnilo, aby si odpočinulo a pripravilo na začiatok pracovného týždňa. Kamaráta som odprevadil na vlak a tiež som šiel odpočívať a premýšľať nad tým, ako dlho nevypijem ani kvapku alkoholu.

O čom ale boli tohtoročné vianočné trhy mojimi očami? Ľudia, smiech, rozhovory, stretnutia, rodinná pohoda, kamaráti, červené nosy, balóny, blikajúce svetielka, vianočné stromčeky, mikulášske čiapky, vôňa pečeného mäsa, sŕkanie horúceho punču, zakydané vetrovky od horčice, mastné ruky od langošov, sladkosti, medovníkové srdcia, radosť a nadšenie v detských očiach, hudba, folklór, spev, tradície, kroje, remeslá, domáce výrobky šikovných rúk.

 

Zdieľaj to