“Kukaj s kým chodí. Tlusty kokot. Isto má peneži, bo taka pekna žena by s nim nebola. Skurvené zlatokopky”.
Aj takto vyzerá posudzovanie ľudí bez toho, aby sme poznali ich príbeh. Škatuľkovanie podľa nejakých šablón, pretože áno, aj také prípady sú. Vzťahy z vypočítavosti, založené na peniazoch a čakaní, kedy ten druhý umrie a ostane po ňom majetok. Alebo vzťahy kvôli spoločenskému postaveniu. No nie je to pravidlom. A kto sme my, aby sme hodnotili, kto je pekný a kto škaredý? Na živote je pekné to, že každý človek na svete si môže nájsť niekoho, pre koho bude tým najkrajším a najlepším na svete. V rôznom tele, aj s hendikepom, aj bez vzdelania, aj bez majetkov… .
A tak sa im vysmievali nagelovaní blbci a plastové kravy a pritom oni sami mali vzťahy založené na klamstve, póze, sexe, peniazoch. Vzťahy plné nevery, neistoty, hádok, žiarlivostných scén… . Tak to občas pod pozlatkom býva.
A tak na nich ukazujú prstom a posmievajú sa. Ona zlatokopka, on chudák. Netušia však, že ona je vzdelaná žena, ktorá má rada svoje telo a zdravie, pracuje, má svoje záľuby, číta knihy a mala šťastie na chlapa, pre ktorého je ženou nielen v posteli, ale v každej životnej situácii. Nie je preňho ženou iba telom, ale váži si ju ako človeka, pretože si uvedomuje jej jedinečnosť a rešpektuje jej názory, slabosti, zlozvyky, nálady, pretože on je tiež iba človek. Aj keď pre poniektorých sa k nej vzhľadom nehodí. Podľa čoho? Podľa nejakej tabuľky? Ona nebola iba kus mäsa. Mala aj pocity, nálady, slabosti, bolesti, starosti a za sebou aj životné prehry. A on ochotne a trpezlivo poznával to, aká je naozaj. Bez pretvárky. Nežral ju pohľadom ako ostatní chlapi. Ako tí sukničkári, ktorí keď raz zostarnú alebo ochorejú, nebudú mať čo ponúknuť. On jej naslúchal a snažil sa ju chápať. Prinášal jej do života odpovede a ona mu to oplácala úprimnosťou, vernosťou, záujmom, nehou a porozumením. A milovala počúvať jeho príbehy alebo keď jej ukazoval hviezdnu oblohu.
Ona si uvedomovala, ako jej partner vyzerá, no na rozdiel od okolia on bol pre ňu tým najkrajším stvorením na svete, pretože konečne pri niekom spoznala, čo je to rešpekt. Čo je to dôvera. Čo je to dostať kvet len tak. Ako príjemne srdcu chutí vyznanie, báseň, opora, porozumenie, vernosť, dôstojné zaobchádzanie. Pri ňom zistila, že stále existujú chlapi, ktorí žene vedia otvoriť dvere na aute, vziať jej kabát, usadiť ju k stolu, nechať ju vybrať prvú. Ktorí vedia poďakovať, pochopiť, ospravedlniť sa, netlačiť. Pochopila, že chlapa nerobia brady podľa uhlomera a pravidelné chodenie do barbera, ani potetovaný krk, ani značkové tričko, ani retiazka, ani drahé auto, ani prefetovaný nos, ani chvastavé podnikateľské reči, ani kecy o tom, kto koho každého zbil, ani hranie sa na mafiánov a bossov. Ani drzosť, nadutosť, chvastanie sa.
Milovala život a milovala jeho. Toho, kto sa k nej vraj podľa ostatných nehodí. No práve on jej dal rešpekt a ukázal, čo je to byť ženou pri tom správnom chlapovi. Bez násilia a bez toho, aby preňho bola iba trofejou či výstavnou figurínou. Aj ráno aj večer, aj unavená, ubolená, strapatá, spotená, neupravená, nenamaľovaná. nervózna. A bolo jej jedno, či dostala nálepku zlatokopka. Pretože ak sa berie za bohatstvo aj zlaté srdce, tak áno. Bola zlatokopka.