Bezbariérové bývanie
Bezbariérové užívanie budov na bývanie (teda aj budov ZSS) úzko súvisí s bezpečnosťou, ale najmä so samostatnosťou osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Bezbariérovosť budov poskytne na jednej strane užívateľom väčšiu mieru slobody a nezávislosti, na strane druhej je benefitom pre opatrovateľov alebo asistentov, pretože do určitej miery znižuje nároky na starostlivosť a zvyšuje mieru bezpečnosti prijímateľov. Platí to však len vtedy, ak je bezbariérovosť objektu riešená komplexne, a nie len čiastočne. Pri hodnoteniach pripravenosti ZSS sme zistili, že dodnes sú v mnohých budovách architektonické bariéry, alebo sú bezbariérovo prístupné len niektoré časti budovy. Identifikovali sme nevhodné strmé sklony rámp, ktoré síce prekonajú výškový rozdiel, ale na prepravu človeka na vozíku je stále potrebná pomoc asistenta. Na prekonanie vyšších výškových rozdielov sa najčastejšie využíva šikmá schodisková plošina, ktorá nie je vhodná pre všetkých a tiež si vyžaduje pri obsluhe asistenciu. Vzhľadom na existujúce architektonické bariéry je dosť nepochopiteľné, prečo sú imobilní prijímatelia v mnohých ZSS umiestnení na horných poschodiach, odkiaľ sa nedokážu samostatne dostať do jedálne, na záhradu a pod., alebo nedokážu samostatne opustiť budovu v prípade ohrozenia alebo požiaru. Absencia bezbariérových kúpeľní, toaliet alebo zdvíhacích zariadení má rovnako dopad na kvalitu života imobilných prijímateľov ZSS, určite sa necítia komfortne, keď sú umývaní na lôžkach bez potrebnej miery súkromia. Mnohé ZSS nedisponujú paravánmi alebo závesmi, ktoré by využívali na dosiahnutie potrebnej intimity a súkromia. Tu je však potrebné upozorniť na skutočnosť, že pri rekonštrukcii existujúcich budov ZSS sa často nedajú dosiahnuť optimálne riešenia, debarierizácia objektu je často len núdzovým riešením. Dá polemizovať o tom, či je vôbec možné v staršom objekte dosiahnuť požiadavky „univerzálneho navrhovania“, ktoré zohľadňuje nároky rôznych skupín užívateľov a na základe ustanovení zákona o sociálnych službách úzko súvisí s hodnotením prevádzkovej kvality ZSS. Konzultanti CEDA sa často stretávajú s otázkou, či je potrebná univerzálne prístupná budova ZSS alebo byt pre prijímateľa, ktorý nemá telesné postihnutie? Odpoveďou je „áno“, je to potrebné, ak sa nejedná o dočasne prenajatý priestor. Ak zriaďovateľ investuje do budovy, alebo registruje novú sociálnu službu, musí dodržiavať požiadavky prístupnosti a univerzálneho navrhovania. Je potrebné si uvedomiť, že budova má životnosť aj 100 rokov a nestavia sa pre konkrétnych ľudí, ktorí sú v súčasnosti prijímateľmi služby. Počas životnosti budovy sa budú užívatelia resp. prijímatelia meniť – vzhľadom na pribúdajúci vek sa môže zhoršovať ich zdravotný stav, alebo do budovy prídu noví užívatelia, ktorí môžu mať úplne iné nároky ako predchádzajúci.
Upraviteľné bývanie
Filozofia upraviteľného bývania je založená na predpokladaných zmenách počas života užívateľov bytov resp. rodinných domov. Nejedná sa len o prípadné úpravy v súlade s meniacimi sa nárokmi seniorov alebo osôb so zdravotným postihnutím, ale aj o potrebu adaptability priestorov z hľadiska očakávaných zmien v živote rodiny čo do počtu členov domácnosti, alebo vytvorenie adekvátnych možností pre opateru rodičov v pokročilom veku. Nezanedbateľný je aj argument „navštíviteľnosti“ bytov, teda poskytnúť možnosť navštíviť rodinu alebo priateľov aj tým, ktorí majú rôzne trvalé alebo prechodné poruchy mobility, zmyslové alebo mentálne postihnutia. Základným predpokladom na to, aby bol bytový alebo rodinný dom skutočne vyhovujúci pre všetkých, musí byť navrhnutý metódou univerzálneho navrhovania, pričom dispozičné a konštrukčné riešenie upraviteľných bytov musí byť navrhnuté tak, aby umožňovalo dodatočne vykonať nevyhnutné úpravy v krátkom čase, s nízkymi nákladmi a bez zmien na nosnom systéme alebo technických inštaláciách. Takto navrhnuté bývanie poskytuje užívateľom bytu veľkú výhodu, pretože požadované úpravy a zmeny, vrátane bezbariérových úprav, môžu vykonať s pomerne malým úsilím a nízkym finančným zaťažením. V zahraničí sú tieto modely overené, napríklad v Rakúsku sa stavajú nové byty ako upraviteľné na základe rakúskej technickej normy a usmernení stavebného poriadku mesta (napr. Bauordnung für Wien, §119). Na Slovensku nemajú takéto riešenia oporu v stavebnej legislatíve, ale pripravuje sa aktualizácia normy STN Budovy na bývanie, kde je potrebné presadiť aj požiadavky na navrhovanie upraviteľných bytov.