TOTO PÍŠEM NASRATÝ, SKLAMANÝ, DEMOTIVOVANÝ

Človek chce mať rád ľudí, deti, susedov, zaujímať sa o komunitu, o sídlisko… , niečo urobiť, vypísať projekt, chodiť ako kokot po úradoch so žiadosťami a vyučtovaním, zavesiť sieťku na ihrisku, niečo zhotoviť, pripraviť, zorganizovať, tešiť sa z vykonanej práce…, tlačiť na veci, byť za kokota u poslancov a úradníkov, lebo chcem niečo presadiť a ide mi o pravdu a spravodlivosť, robím si tým nepriateľov, naťahujem sa, lebo mi ide o pekný výsledok…, a potom vidíte odjebanú volejbalovú sieťku…. a ľahostajné zrúdy, nevychované deti, ožranov, feťákov … . Takže váham, či tento rok vôbec dať projekt a žiadosť na Deň detí, alebo nejaké iné akcie do konca roka. Mám totiž len jedno zdravie. Chcem mať v živote trocha radosti a nie takéto sklamanie. Keď vy, česť výnimkám, chcete takýto svet, tak prosím. Svet, kde majú ľudia v piči, kde sa hundre, pičuje, sťažuje, zhadzuje cudzia robota a snaha… A velebte si iných, keď vám stačí vonkajšia prezentácia, že niekto zo seba urobí čo nie je. Ja som zlý človek, nehanbím sa za to, viem ako chutí zlo – aj to, ktoré som sám napáchal… . Narobil som sa toľko zlého… . Viem aké je…. , ako chutí násilie, ako chutí kradnúť, ako chutí robiť zle, aké to je zlomiť niekomu ruku, nohu, nos …. Aj aké to je dostať za to trest. Videl som tak veľa zla, že si ani neviete predstaviť, že také niečo existuje. A nechal som to dlhé roky za sebou, tak ako mnoho iných ľudí, ktorí majú nepeknú minulosť a veľa zlých rozhodnutí za sebou, no poučili sa a pohli sa ďalej. A teraz inšpirujú iných ľudí, ako športovci, herci, hudobníci, umelci, osoby verejného života… . Aj ja sa snažím byť iný… lepší… robiť niečo pre okolie.

Ale potom sa zamyslíte, načo byť dobrý? Pre koho? Keď sa to nevracia? Vlastne vracia, ale iba v pár ľuďoch. No dokáže to zabiť to, keď vidíte čo ste urobili vo voľnom čase, z nápadov, za svoje peniaze, za svoje úsilie a niekto to berie ako samozrejmosť, rozjebe to, sťažuje sa… Načo sa tu snažiť o dobro? Zrušme lavičky, zrušme ihriská, zakážme detskú radosť a smiech, podporme pojebanú s.r.o. na štadióne alebo ocenenú falošnú princeznú z charity, ktorej by ste napľuli do ksichtu, keby ste vedeli ako to je naozaj. Určite by ste jej netlieskali. Lenže tu sú mnohí ľudia len zaslepené teľatá. A stačí dobré PR.

Nie, ja nepotrebujem uznanie. Iba som chcel niekomu urobiť radosť. Ale kričte si „Hurááá Spišskáááá“ a pritom v Spišskej hovno urobené – rozjebané cesty, chodníky, ihriská, historické budovy. To je mi teda huráááá.

A ruším aj diskusiu a komentáre. Nezaujíma ma nikoho názor. Komu sa nepáči, nech si založí vlastnú stránku a vlastné aktivity. Pchať sa do riti nebudem nikomu. Toto musí byť mesto temna. Mesto tmy. Mesto starých úradníkov a poslancov. Mesto, na ktorom sa priživuje pár firiem a pár rodín. Miestna smotánka. Kadejakí hajzli a pseudo mafiáni pri malom pive. Gambleri, ožrani, feťáci, kofoly, špekulanti, plastové kurvy a steroidoví chválenkári … . A kto mi chce niečo povedať, viete kde ma nájdete.

Toľkokrát ma sklamalo toto mesto. Čomu a komu tu ľudia dokážu veriť. Kričať a skandovať huráááá. Máte pocit, že to tu je „huráááá“? Pozrite sa na cesty, chodníky, historické budovy, opadaný mestský úrad, prepojenia, konflikty záujmov. A čo sa tu na pozadí hry robí. Hurááááá. Slepí Spišiaci. Tu nemá zmysel sa snažiť. Majte si ten svet. Sebecký, ľahostajný, skurvený. A komu tu na čom záleží vidíte vtedy, keď treba niekomu pomôcť alebo sa spojiť pri dobrej veci. Takmer nikto. Koľkí dokážu prejsť okolo ležiaceho človeka a nepomôcť. Čo my tu chceme? Aké dobro?

Načo?

Ja som tomu fakt veril. Že budú ľudia vďační a že si to budú vážiť a chrániť. Mnohí áno. Ale mnohí nie. Teľatá, ktorým je všetko jedno, hlavná vec že ide telka. A že tu všetko donesie niekto iný.

Donesiem svoju sieťku na vonkajšie volejbalové ihrisko … Na jar zavesím, pred zimou zvesím atď… . To keď raz zdochnem a tá sieťka nebude, tak bude aj po hre? Aha, ako blbci odjebali sieťku.

Sedieť, pičovať, dojebať snahu niekoho, kto má ešte trocha energie niečo robiť pre iných, napriek tomu, že chodím po doktoroch a neviem poriadne čo mi je, no je mi na zdochnutie. Robiť z posledného pre cudzích ľudí a pre cudzie deti…. Lebo som to robil rád. Ale tu je výsledok. Ale čo, veď žijeme v 36 tisícovom meste, tak robte vy. Robte lepšie, aktívnejšie.

Myslí si snáď niekto, že tá nádej u niekoho, kto niečo robí, je nekonečná? Že je nekonečná a večná viera v dobro, pomoc, spolupatričnosť, komunitu? Veď to vidieť aj na tej komunitnej záhrade, ktorú robil Miro Uhrin. Koľkí prídete na tú záhradu niečo poliať, vyplieť, zasadiť, postarať sa? Takmer nikto. Ale keď treba nazbierať úrodu? Tak to si prídete natrhať. Čo najviac. A nadžgať gágory a bachory. Kurvené sebectvo. Len aby ostatní nemali. Aby ostatným neostalo. Lakomstvo, hrabivosť, odpornosť. Mesto plastových kuriev, dílerov, potetovaných falošných svalov, áut na lízing, pseudomafiánov pri malom pive.

Urobíte zadarmo po škôlkach tie vŕbové stavby. Je to živé. Treba sa o to starať. Myslíte si, že to tu zvládnu, tak ako inde, kde si to vážia a krásne sa to rozrastá. Ale omyl. V Spišskej Novej Vsi to necháme nepoliate. Necháme to zdochnúť. Vizitka riaditeliek, ktoré to vyslovene chceli a že sa o to vraj budú starať. Hovno. A viete aké krásne to mohlo byť? Prečo keď inde to funguje, tak u nás nemôže? To keby tam bol uviazaný kôň alebo pes, tak tiež by mu nedali napiť ani nažrať? A nechali by ho zdochnúť?

Urobíte knižnú búdku. Tak tie teľatá skurvené budú pozerať na svoje detičky, ako odtiaľ vyberú knihy a spúšťajú si ich na šmýkľavke do pieskoviska. Takto rodičia učia svoje deti úcte ku knihám?

V dobrej myšlienke urobíte z pneumatík odpadkové koše, no treba ich vytrhať a rozhádzať po dvore.

Urobíte ľuďom lavičku na Valentína, aby si mali kde posedieť, pofotiť sa. Zničme to, popíšme, porežme… .

V zime pre ľudí robili dráhu na bežky. No musel prísť debil s terénnym autom a schválne to tam rozryť. Dali sa nové sieťky na basketbalové obruče. Skončili na streche školy. Robila sa brigáda na čistenie sídliska. Dobré duše prišli tie koše povysypovať po okolí. A tých prípadov je veľa. Dojebať cudziu iniciatívu, robotu, snahu.

Všetko tu zničme, vytrhajme, rozkopme. Vytrhajme všetky lavičky, zničme všetky detské ihriská aby tam mohli byť parkoviská, natrime všetky plochy psími hovnami, obsypme všetky trávniky špakmi a fľaškami od alkoholu. Zaserme všetko odpadkami. Zavrime okná, aby sme náhodou nepočuli niekoho volanie o pomoc. Jazdime v obytnej zóne 100 km za hodinu.

Človek má iba jednu nádej, jeden čas, jedno zdravie, jeden život. Snaží sa venovať iným ľuďom a cudzím deťom. A naserie, keď sa niekto príde s deťmi zadarmo najesť a napiť a potom píše sťažnosti. V živote som kurva od nikoho nič nechcel. Žiadne vstupné, ani peniaze za pivo, kofolu, džúsy, občerstvenie, guľáš, klobásy, mäso, hotdogy, cukrovú vatu… . Nie ako mesto, ktoré pristaví niekde predajné stánky. A odmena je všetko dojebať a zničiť. Lebo zničiť treba všetko. Poďme do ulíc rozjebávať okná, autá, ploty, osvetlenie, ihriská… .

Fakt ma to tak veľmi mrzí, pretože popri tom všetkom dlhodobo chodím po doktoroch a nie je mi dobre. Ale snažím sa. Robiť projekty, vymýšľať akcie, zbierky, aktivity… .Robilo mi to radosť. Ale už nerobí. Kvôli potrebe ľudí ničiť robotu niekoho iného, kto to robí dobrovoľne a ZADARMO. Ja nie som ani poslanec, ani firma, ani podnik, ani úrad. Zároveň ale ďakujem všetkým, ktorí pri mne stáli, verili mi, pomohli, podporili, pochopili. Mrzí ma to aj za vás. Že sa to takto posralo.

A čudujete sa, že radšej robím akcie pre choré deti atď…? Lebo tam vidíte slušnosť a žiadne sťažnosti a špekulovanie.

A to volejbalové ihrisko? Myslite že to bolo len tak, to dať dokopy? Napísal som projekt. Ten som predložil. Ťahal som to do konca, lebo sa to komplikovalo, aj kvôli rozpočtu. Dal som do toho aj svoje peniaze, robotu a čas. Taktiež aj ďalší ľudia. Priniesol som sieťku. Hádal som sa, tlačil na to, lebo to nechceli dokončiť. No ja som to chcel, kvôli obyvateľom. Nie kvôli sebe. Chcel som aby sa žilo krajšie a lepšie. A potom nájdete sieťku odjebanú.

A darmo…. poviete že – „Miro ser na tých, čo si to nevážia.“ Lenže, tí ktorí si to nevážia, to zničili. Zničili a ničia to všetkým. Ale.. žije tu 36 tisíc ľudí. Nech sa páči. Prineste 36 tisíc lepších nápadov. Pretože tým, že sa tvárite ako hrdí Novovešťania s logom Rysa, ste ešte nič pre mesto neurobili. Čo keby ste sa v takom istom počte napríklad zúčastnili nejakej dobrej veci a niekomu pomohli? Vyzbierali sa po jednom eure? Niekomu prišli urobiť radosť. Namiesto nadávania, zjapania, hádania sa a tvárenia sa, akí ste všetci patrioti, keď podporujete prešpekulovanú s.r.o.

Pin It on Pinterest

Share This