SMUTNÝ PRÍBEH ŽIVÝCH VŔBOVÝCH OKRASNÝCH PRVKOV

Tí, ktorí ma sledujete viete, že sme v našom meste zasadili v škôlkach a na charite niekoľko živých vŕbových okrasných prvkov. Dostali to sponzorsky, zdarma. Asi to ale bola chyba. Pretože sa na to vysrali a tak to aj dopadlo. A nech sa na mňa hnevá kto chce. Dostali to zadarmo, chceli to. Ešte som sa pýtal, či naozaj chcú a či sa o to budú starať. Stačilo povedať nie, keď bol taký problém to celý rok aspoň raz poliať. Pritom tam majú hadicu. Lenže lepšie je okolo toho chodiť, dívať sa ako to dochne. Jednu stavbu dokonca školník úmyselne polámal. Každý jeden prút. Ono to potom vyschne a nazdar. A to nie sú nejaké natrhané konáre od potoka. Sú z certifikovanej plantáže a ku každej vŕbovej stavbe sa dávajú aj inštrukcie. Alebo čo je ťažké na tom, to poliať? Keby som tam priviazal nejaké zviera, tiež by mu nedali nažrať a napiť? Ale hlavne že sa tešili, ďakovali, uisťovali, že sa o to budú starať. Hovno.

A ďalšia vec? Tí dnešní skvelí rodičia. Čumia jak teľatá, ako sa na to ich deti vešajú a lámu to. Je škoda, že toľko pekných vecí tu nemôžeme mať kvôli lenivosti a ľahostajnosti. Serie ma to. Pretože keď vidím, ako pekne to rastie inde. Ako to pekne hustne a vytvára prirodzený tieň v horúcich dňoch, tak ma mrzí, že tu, v našom meste to kvôli poniektorým zdochlo. Áno, prvý rok sa o to starali, polievali, no druhý rok ani raz. Ono to potrebuje zo začiatku dosť starostlivosti, kým to poriadne zakorení. Vyslovene som sa pýtal, či sa o to zvládnu starať. Vraj áno. Bez problémov.

Možno to pre vás je maličkosť, no uvedomte si, že to bolo živé. Je to kus prírody. To isté, ako keby tam od smädu kapalo nejaké zviera. Pretože rastliny nie sú menej, než zvieratá. A udivuje ma, že ženský kolektív sa nedokáže postarať o rastliny. Alebo že sa na to pozerajú ubytované osoby, vypaľujú zobáky, prijímajú pomoc, no nedokážu pohnúť prstom.

Už v minulosti boli prípady, že sa školníkovi v inom meste nechcelo trocha sa o to starať, tak to polial s nejakou chemikáliou a zdochlo to. Prišlo sa na to pri rozbore pôdy, pretože sa na to vzťahuje záruka a je aj v našom záujme, aby sa to pekne rozrastalo a prinášalo radosť. Lenže u poniektorých to prináša lenivosť a strach, že sa treba o niečo starať. Pritom, poliať rastlinu nemôže byť až taký obrovský problém.

Tu máte malú ukážku:

Keď sa to urobilo

Takto sa to pekne zazelenalo

Takto sa na to vysrali a ani raz za celý rok nepoliali

A takto to vyzerá, keď sa o to niekto stará

Fakt mi je z toho veľmi smutno, keď som sa na to bol pozrieť. Zanedbané, nepoliate, polámané.

Tu vidíte, ako to pekne pustilo a ako to nechali CELÉ zdochnúť. Veď čo, veď je to len rastlina.

A tu to má ešte nádej.

Pin It on Pinterest

Share This