V našom meste žije tak veľa šikovných a obetavých ľudí, no mimo kamier a sociálnych sietí. Takže o nich mnohí ani neviete. Ľudia, ktorí naozaj obetovali svoj život práci, podnikaniu, kultúre, chorým, hladným, strateným. Ľudia, ktorí neklamú o tom, že nemajú žiadny osobný život, pretože naozaj nechodia pravidelne na kadejaké výlety, koncerty a kade-tade po drahých reštauráciách. Ľudia, ktorí stoja v pozadí niekoho, kto za nich zlíže smotanu. Miláčik davu, ktorého si nemôžete dovoliť ukázať v pravom svetle, pretože budete ťahať ako outsider za kratší koniec a neuverí vám nikto. Označia vás za klamára, pretože mnohým ľuďom stačí iba vonkajšia prezentácia a dobre urobené PR. Či je to človek, firma, podnik, udalosť, podujatie…. .
Je veľmi smutné, že ľuďom stačí pozlatko a vonkajšia prezentácia, keď sa pozerajú davy. A to, čo sa deje za zavretými dverami v zákulisí, to nikoho netrápi. A práve to hovorí o tom, aký ten človek je. Keď sa nepozerajú kameramani, fotografi, média, verejnosť. Ale tu je základ mať dobre PR a hrať ľuďom na city. A keď si niekto taký omotá ľudí okolo prsta, ťažko im ukážete, že ten človek má iba masku. Že naleteli falošnosti. Tí ľudia radšej zlynčujú vás a budete ťahať za kratší koniec, že ako ste si vôbec dovolili povedať niečo zlé na človeka, ktorý sa prezentuje ako svätec/svätica. Zaslepenosť, podobne ako pri sektách.
Je hnus vidieť napríklad to, ako všetko odmakajú zamestanci či kolegovia a niekto iba zlíže smotanu niekde na pódiu či v rozhovoroch. No skutoční hrdinovia sú všetci tí opatrovatelia, šoféri či kuchárky, ktoré do tej práce idú aj víkendy, aj sviatky. Aby si niekto na ich chrbtoch urobil kampaň.
Je divné, keď niekto prehlási, že nemá žiadny osobný život, no pravidelne chodí na kadejaké svetové koncertíky, podujatia, dovolenky, výlety. A v práci uviesť, že ide na školenie či služobnú cestu. Toto mi nepríde ako obetovanie osobného života. Tu žije mnoho iných ľudí, ktorí sa venujú komunite, chorým, deťom, mládeži, kultúre atď….., a v živote neboli pri mori, na koncerte, na festivale, ani každý deň v tej najdrahšej reštaurácii. To oni skutočne obetovali osobný život. Ľudia, ktorí sú pri svojej práci nepretržite. Nepretržite sa o niekoho starajú alebo na niečom robia. A nepotrebujú ani sociálne siete, ani mediálnu pozornosť, ani reportáže, ani falošné srdcervúce prejavy.
Viete, pravá tvár človeka sa ukazuje až mimo kamier, mimo fotografií na instagrame, mimo reportáži, mimo rozhovorov, mimo mejkap, mimo PR, mimo reklamu. To, aký je človek v zákulisí. Ako sa vyjadruje k ľuďom a práci keď sa nepozerajú média ani verejnosť. Aký je ten prejav, štýl vyjadrovania, slovník. Ale, keď je človek šikovný, tak presne vie, kedy začať svoje fotky vešať tam, kde pôsobí, aby to videli všetky návštevy. Že som tam, tam pôsobím, tam som „obetoval život“. Zavesiť tam seba. Nie tých, ktorí tam reálne makajú a nechávajú kopu času. Ani si tam nezriadili bývanie, ani nezneužívajú kuchyňu a zásobovanie na to, aby nakŕmili seba a svoje rodiny. A keď niekto obetuje život, nikdy si nevezme pre seba všetko to, čo ostalo navyše, ale rozdá to tým, ktorí to naozaj potrebujú. Ktorí nemajú prácu, ktorí hladujú, ktoré nemajú kde bývať… . A nie plniť bachor sebe, robiť si reklamu na cudzej robote, klamať o svojom voľnom čase a hrať sa na falošného princa či princeznú. A pre istotu schovať svoje autá z dvora, aby náhodou niekto nevidel, že aký vozový park majú. Aby to pôsobilo chudobne a ako celok hralo na city.
A takýchto prípadov je mnoho. A potom už len stačí sledovať, ako sa takíto ľudia začnú nenápadne vyjadrovať k politike, stretávať sa s politikmi a nakoniec idú kandidovať, lebo už majú urobenú falošnú ťuťuli-muťuli kampaň.
Lenže pýcha predchádza pád.