NOVOVESKÉ HISTORKY: DRÁMA PRI VIANOČNOM PUNČI V MEETPOINTE A POTRESTANÝ VIKTOR

Prišla punčová sezóna. Každoročne ho na námestí vypijem na litre. Tento rok mi to nemohli prekaziť ani protipandemické opatrenia a našťastie to zachránil povolený okienkový predaj a vychádzanie do 20:00. Na punč to stačí. Navyše, keď si do pohárika nechám priliať nejaké to poldeci rumu. Vždy sa z toho zrodí motanica v hlave a motanica na jazyku. Ale sranda musí byť.

Viktor mi napísal už doobeda, že by sme mohli zájsť na punč k dievčatám do Meetpoint café, nového podniku v budove bývalého Domu kultúry. Súhlasil som. Určite bude sranda, navyše v spoločnosti pekných dievčat. Paráda.

Dorazili sme o šiestej večer. Dievčatá  nás privítali hollywoodskym úsmevom a ochotou ihneď nás pohostiť. Punč, napečené koláčiky, koledy, dobrá nálada. Punč bol naozaj veľmi chutný a samozrejme, že som si ho nechal vytuningovať rumom navyše. K tomu som zahryzol do koláčika. Bol akýsi tŕpky. Akoby ho pocukrovala macocha s Dorou. No pili sme a zajedali. Punč sa do nás lial, ako do bazéna, až som v žalúdku cítil obrovské vlnobitie. Čas na záchod.

Len čo som za sebou zavrel dvere, podlomili sa mi kolená a  skončil som na zemi. Ruky, ktoré našťastie stihli vystreliť dopredu, zabránili tomu, aby som pobozkal záchodovú misu. Poctil som ju však zvratkami. Zazdalo sa mi, že niečo zo mňa vyšlo aj z opačného konca. Nebolo to ale dôležité. Nechápal som, čo sa so mnou deje. Doplazil som sa k umývadlu a pozrel do zrkadla. Červená tvár, na čele navreté žily, z nosa vytekajúci pramienok krvi. Kurva! A zdal sa mi ten punč nejaký mútny. Opäť som hodil šabľu, tentokrát do umývadla, no k zvratkom sa pridružila aj riadna porcia krvi. Vytekala mi z nosa, z krku, z uší. Po lícach sa mi valili krvavé slzy.

Otvorili sa dvere a do záchodu sa dotackal Viktor. Vystriedal ma nad záchodovou misou, aj pri zrkadle. Ani neviem ako a prišla tma. Akoby niekto zhasol svetlo, no ja som už vo svojej hlave  prítomný nebol.

Prebudil som sa priviazaný k stolu. Cez zatemnené okná nebolo z vonku vidieť dovnútra. Ubolenú hlavu, ktorá mala snáď tonu, sa mi podarilo otočiť, aby som zbadal vedľa mňa ležať priviazaného Viktora. Ešte sa neprebral. Pomohli mu k tomu stále usmiate dievčatá. Elektrickým výbojom do gulí. Boli sme totiž obaja nahí. A v tom dievčenskom úsmeve nebolo po úsmeve ani stopy. Smiali sa iba ústa. Odhalené zuby, v očiach tma.

Keď mu však jedna z nich šliapla ostrým podpätkom do rozkroku, začal kričať, že už to nikdy neurobí. Že ho to mrzí. Ničomu som nerozumel. Iba som prišiel na punč.

Dievčatá začali s mučením. Neviem ako dlho som bol v bezvedomí, no už mali určite zatvorené. Malou útechou mi bolo, že mučili iba Viktora. Ja som mal iba privilégium pozerať sa. Ani mu nezapchali ústa keď kričal. Zrejme sa im páčil ten zvierací rev, aký dokáže zo seba vydať od bolesti človek. A Viktor kvičal ako prasa, keď doňho bodajú nožom. A pritom ho ešte nebodali. Začalo to vriacou vodou na odhalené telo. Ale iba na stehná a prirodzenie. Ručal ako tur. Už sa ani neospravedlňoval, ani nekričal, že to ľutuje. Stále som nevedel čo. Keď spod Viktora začal vytekať moč, začalo druhé kolo. Tri čiernovlásky sa zmenili na smrtiace medúzy.

Žehlička nie je iba užitočný nástroj v domácnosti, ale v rukách vynaliezavej mysle sa môže zmeniť na zaujímavú pomôcku pri mučení. A Viktor mal práve jednu na bruchu. Pomaly sa zohrievala na tú správnu teplotu, až sa výkriky strachu začali meniť na krik od bolesti. Z úst mu prskala krvavá pena. Z posledných síl, tesne predtým, než stratil vedomie, stihol zakričať “áno, priznávam sa, podviedol som vás!!!”

Všetky tri sa začali smiať, až sa steny triasli hrôzou. Prišli ku mne. Čo už, prišiel rad na mňa. “Neboj sa, nedostal si smrteľnú dávku. Viktor by umrel tak či tak na otravu. Len sme si to pred koncom chceli trocha užiť.”

O všetkom, čo sa v ten deň odohralo v kaviarni, som mlčal. Viktora stále nenašli a dúfam, že som všetkých presvedčil, keď som tvrdil, že neviem kde je. Mlčal som, pretože to čo urobil im, spravil aj mne. Zaslúžil si trest. To, čo nám všetkým vzal, je nenávratne preč. Obrovské peniaze za platenie predraženej poistky, ktorú každému z nás ako maklér uzatvoril. A to si kamaráti nerobia.

/poznámka autora: dúfam, že čitateľ vie čo je sranda/

https://www.facebook.com/Meetpoint-Cafe-SNV-105654021636125

Pin It on Pinterest

Share This