Všímate si, koľko smajlíkov sa objavuje aj pri správach o nešťastiach, nehodách, úrazoch? Koľko hlúpych komentárov, koľko urážok, nadávok, prianí zlých vecí, výsmechu, šikany… . Smerujeme do riadnej piči. Alebo v nej už dávno sme.
Ale pre seba by chcel každý pochopenie. Súcit, trpezlivosť, pomoc, podporu. A úplne inač by reagovali, keby sa nejaká zlá správa týkala ich alebo niekoho blízkeho.
My chceme zmeny k lepšiemu? V krajine jebnutých, sebeckých a bezohľadných ľudí? Česť mnohým výnimkám samozrejme. Vďaka nim sa tu ešte oplatí ostať a o niečo sa snažiť.
Pekne a zároveň smutne to bolo vidieť vtedy, keď poslancovi Hrnkovi zahynula pri leteckom nešťastí celá rodina. To bolo komentárov, že tak mu treba a k tomu kopa smajlíkov. Pretože je to politik a na Slovensku predsa každý politike rozumie. Politikom a celebritám je povolené sa vysmievať, nadávať, vyhrážať. Vyťahovať ich súkromie, ich vzhľad, ich choroby. Ten koktá, ten má okuliare, ten má krivý ksicht, ten račkuje, ten urobil brept, ten má nadváhu, ten má plešinu… . Ako je toto relevantné do politických debát? Hlavná vec, že učíme deti, aby sa nevysmievali spolužiakom a iným deťom za vzhľad, okuliare, strojček na zuboch atď…, lebo to nie je pekné. Čo si ale majú tie deti myslieť, keď sa pozrú na komentáre na facebooku a vidia tam, ako ich rodičia niekomu nadávajú alebo sa mu vysmievajú?
Toto ľudia chcú. Škandály, tragédie, kuriozity, zlé veci. Preto v telke dávajú Krimi noviny, ale Šťastné noviny nie. Tie nemajú svoje zvláštne večerné vydanie. Ľudia dokonca túžia po zlých správach tak veľmi, že mnohí zdieľajú aj neaktuálne a staré články o nehodách, katastrofách či o nezvestných deťoch, bez toho aby si pozreli dátum. Že je to už staré.
Dobré sa berie ako samozrejmosť, to zlé sa nafukuje a prikrášľuje. A každý má pocit, že k tomu zlému má čo povedať. A čo je najsmutnejšie? Keď si pozriete akúkoľvek správu o nejakej nehode či nešťastí, nájdete tam aj nejaké smajlíky. Lebo ľuďom je smiešne už aj to, keď sa niekomu niečo stane.
Ak je niekde 95% niečoho dobrého, to sa berie ako samozrejmosť, nepochváli sa, nezdieľa, nekladie sa dôraz. Ale tých 5% zlých vecí áno. To je atrakcia, kuriozita, zábava. Sťažovať sa, nadávať, lynčovať, nepochváliť. A podobné je to aj s ľuďmi. Tak ako mnohí v 1000 slovách hľadajú nejaké jedno, chybné, aby mohli odpísať celý text, takto odpíšu aj človeka. Kvôli jednej neúmyselnej chybe, kvôli omylu, kvôli problému, nedostatku, zlozvyku. Lenže všetci sme iba ľudia a máme svoje chyby. Niečo iné je ale napríklad dobrovoľne sadnúť za volant opitý či sfetovaný a spôsobiť tragédiu. A mnoho ďalších úmyselných zlých rozhodnutí. Tie dokážu právom človeka odpísať.
Na druhej strane je zarážajúce, ako sa mnohí ľudia dokážu stále zastávať ľudskej hlúposti, chamtivosti, závisti, lakomstva, klamstva, lenivosti, vandalizmu. Ako sú tu pre mnohých ľudí mafiáni a podvodníci za celebrity. Ako sú tu špekulanti a hajzli za vážených podnikateľov. Ako sa tu poniektorí hrajú na slušných, dobre že si nečešú ohanbie na cestičku, nežehlia predkožku na puky a neperú jazyk v automatickej práčke. Chodia na plesy, akcie, vyobliekaní a snažia sa kvetnato vyjadrovať. No podvádzajú manželky, bijú svoje deti, zdierajú zamestnancov, klamú, podvádzajú a neurobili nikdy pre nikoho nič. Iba pre seba.
Len sa zamyslite ešte raz, prečo keď sú Kriminoviny a je im venovaný celý program, prečo nie sú napríklad aj Šťastné noviny? Polhodinka, alebo hodinka čisto pekných správ. Pretože ľudia chcú nasávať to zlo, bolesť, tragédie, havárie, úmrtia, nešťastia.