Žije od včasného rána. Vôňa kávy a pečiva sa mieša s pachom starého chlastu, moču, zanedbanej zubnej hygieny a cigaretového dymu.
Hlásenia vlakov dopĺňa vrava a smiech študentov, odporné hlasy ožranov, kašeľ a poťahovanie sopľov.
Povaľači vyklepaní zimou dúfajú, že medzi odpadkami nájdu čokoľvek, čo sa dá ešte dofajčiť, alebo že neúprimným pozdravom vyžobrú cigaretu od postávajúcich ľudí, ktorí sa nedali zlákať automatmi na kávu, ani predraženými bistrami, trafikami a kaviarňami a radšej sledujú informačné tabule, popíjajúc vlastný čaj z termosky.
Občas sa halou mihne feťák, s tou ich typickou pokrčenou chôdzou a vytreštenými očami, alebo promenádujúce sa upratovačky, predstierajúce život.
Robotníci v monterkach a po vreckách hrubých vetroviek ukrývajú typické raňajky – rožky, konzervu, plechovku piva, balík cigariet a žuvačky.
Cigáni s maďarským prízvukom stepujú pred vstupom a hrajú sa na kšeftárov, ako z černošských filmov a je tragikomické, keď sa snažia kostrbatou češtinou rozprávať historky z Prahy, akoby ju boli holými rukami oslobodiť.
Čumiaci taxikári – novodobí zlodeji veľkých miest, sa stále sťažujú a vedú tie svoje primitívne rozhovory o politickej situácii a ako im je ťažko a v tom komickom predstavení im konkurujú snáď iba SBSkári, so zapichnutými nosmi do mobilov a čím menší, tým širšia chôdza a drsnejší výraz. Otáčajú sa za každým zadkom a neodpustia si pseudovtipné poznámky.
Defilé ľudí všeho druhu.
Pochybné individuá, študentky s maniermi pornoherečiek, vyziabnutí chlapci ukrytí do kapucní, nasiaknutých trávou a dievčatá s tvárami vrazenými do mejkapu. Postávajúcim študentom z vreciek vypadávajú mobily, kľúče, použité vreckovky, mince, cigarety, kondómy, papieriky na jointy a sáčky s marihuanou. Paničky, nesúce sa s novou manikúrou žujú žuvacky, ako stará kurva predkožku a namýšľajú si, že sa za nimi každý s obdivom otočí.
Ale všetko ide tak ako má, ako sa sluší a patrí na veľké mesto a všetko to zlé, odporné, špinavé a odpudivé zároveň fascinuje a láka.