Jedným zo základných symbolov Vianoc je vianočný stromček. Marcin sa rozhodol, že tento rok bude mať stromček živý. V minulosti ho mal totiž umelý a aby zaňho nemusel veľa dávať v obchode, tak namiesto stromčeka zdobil zubnú kefku, neskôr hrebeň či kefu do záchoda. Tú mu však vzala niektorá z mileniek, aby ju mohla používať namiesto špirály na mihalnice. Marcin ju odhalil podľa toho, že jej smrdeli oči.
Takže už nezdobí ani voňavý stromček z auta, ani vlastné strnisko, ani neoholené nohy svojej partnerky. Tento rok bude stromček živý. Nie však zasadený do podlahy ako pred rokom. Susedovi pod nim totiž vadilo, že mu v obývačke zo stropu visí celý koreňový systém Marcinovho vianočného stromu, aj keď na upokojenie dostal od Marcina doživotný vstup do jeho bytu, ktorý je známy ako nepísaná ambasáda nerestí a zverstiev.
Keď Marcin zistil, že vianočný stromček nemôže byť listnatý a nechcel ho kupovať od obchodníkov pred supermarketom, vybral sa so sekerou do lesa. A ako tak šiel húštinou so sekerou v ruke, zaspomínal na detstvo a na svoj prvý zážitok so sekerou. Narodil sa totiž s celým zadkom. Nemal ho rozdelený na polovicu, ako iní ľudia. A tak mal umelý vývod na stolicu. Keď mal však Marcin šesť rokov, sadol si na dvore na sekeru a odvtedy má aj on zadok na polovicu. Všetci sa tešili. Bohužiaľ Marcinovi ostala po umelom vývode stopa na tvári, preto má tri nosné dierky.
Stromček sa mu nakoniec podarilo zoťať, aj keď si najprv sekal do nohy. Našťastie roky nepraté ponožky mu okolo nohy vytvorili pancier, ako bezpečnú ochranu pred vonkajšími vplyvmi. Vzal stromček na plece, vytriasol z neho veveričky a pobral sa domov. Stromček však bolo treba ozdobiť. A tak naňho zavesil slipy, ponožky, pijavice, použitý toaletný papier, kondómy a namiesto špicu nasadil na stromček lodičku, ktorú si uňho zabudla jedna zo slepých a hluchých mileniek. Špic mu totiž nikdy dlho na stromčeku nevydržal. Rýchlo sa roztopil a vaječný likér tiekol až na zem.
Ďalším symbolom Vianoc bola pre Marcina ryba. Najprv kupoval živého kapra, no mal problém ho zabiť. Kedysi kapra chodil na veterinu usmrcovať injekciou, no potom sa rozhodol, že ho zvládne usmrtiť aj doma. A tak skúšal kaprovi do vane hádzať fén, no zabudol pritom vyjsť z vane. Odvtedy má huňaté obočie, kotlety a podpazušie. Potom skúšal do vane nasypať želatínu, aby kapra unavil. V želatíne sa totiž pláva ťažšie ako vo vode. Dobre to poznal zo súťaží, v ktorých si meral sily so ženami v bazéne so želé. Kým nezistili, že je Marcin chlap. Raz mu totiž cez tangá vyliezli semenníky a prirodzenie. Zle ho vdýchol do brucha a keď si prdol, tak mu prirodzenie vypadlo a ostalo visieť. Dokonca skúšal kapra zabiť orálnym sexom. Uštvať ho. No keď Marcin zistil, že kapor nemá penis, tak si musel gate stiahnuť Marcin. Už len dúfal, aby sa mu do žaluďa nezapichla kosť.
Nakoniec kapra nahradili rybie prsty. Bolo mu ich však ľúto, a tak ich pred Vianocami nosil na manikúru. Nech si užijú posledné chvíle.
A čo vianočné jedlo? To je vždy riadna hostina. Na prípitok samozrejme tradičné Marcinové hriato – roztopí šmalec, do toho lyžičku cukru na skaramelizovanie a nakoniec zaliať savom. A vyliať do hajzla, takže Marcinovi do krku.
Ako polievka sa u Marcina podáva vianočná kapustnica. Marcinovi hostia sa vždy čudovali, prečo tá kapustnica chrúpe pod zubami. Prečo? Lebo keď šiel Marcin tlačiť kapustu, tak sa vyzul, bosý prebehol po celom byte a vliezol do suda s kapustou. A tak sa tam dostala kopa piesku, úlomkov nechtov a iných nečistôt.
Nesmieme zabudnúť na zemiakový šalát. Recept je jednoduchý. Marcin naňho používa zavárané zemiaky v sladkokyslom náleve a mrkvu, ktorú pestuje vo svojich roky neumývaných ušiach. Všetko to nakrája a zmieša. Potom prídu na rad uhorky. Marcin už dávno radil dievčatám, že keď masturbujú s uhorkami, tak aby používali tie sterilizované, pretože aspoň neotehotnejú. A dievčatá mu potom za odmenu tie uhorky nosili domov. Potom olúpal cibuľu, pri ktorej sa vždy vzrušil. Lúpanie cibule mu podobne ako obchytkávanie klobás v obchode či vyzliekanie párkov striptíziek z črievka pripomínalo sex. Vyzliekanie. A aj ten plač pri krájaní cibule. Pretože si Marcin s cibuľou zároveň krájal aj prsty. Rovnako kričal pri varení, lúpaní a krájaní vajec, takže vám došlo, že ten šalát určite nebol vegetariánsky a tie chlpy v ňom nie sú z predlaktia. Nakoniec to premiešať s majonézou, ktorú Marcin našťastie kupoval v obchode, dochutiť čiernym korením, soľou, hrozienkami, lentilkami a je to. Všetko to naložiť na misu a spláchnuť.
No a čo by to bolo za vianočnú hostinu, keby na nej neboli bobaľky? Marcin pripravoval fitness verziu bobaliek, takže používal ryžový alebo kukuričný chlebík, do toho mak a zaliať medom. Kto nemá med, môže použiť aj ušný maz. Bobaľky sú dobré vtedy, keď sa vám minimálne dva týždne z riti sype mak.
***
Je večer. Marcin sedí za vrchstolom s najbližšími a chystá sa na prípitok, aj keď už vypil nervy a mechúry všetkým susedom aj prísediacim. Aby si vydobyl pri stole vážnosť, zlostne buchol po stole. Nie však päsťou, ale hlavou prísediaceho po pravici. A bol kľud.
Pred jedlom si ešte zaspieval koledu „….. Kristus pááán, narodil psa…“
A na záver Marcinov obľúbený vianočný vinš:
Šťastné a veselé,
teplo u prdele,
v tanieri kapustnica,
vo vani grcanica.
PS: Viete ako sa dá srať do výšky? Marcinovi do čižmy na Mikuláša.
_____________
A ako to u Marcina tradične vyzerá na druhý deň?
Marcin sa zobudil okolo obeda, zdvihol sa z pokrčených perín, z ktorých povypadávali prázdne fľaše od vína, jointy, podprsenky, parochne, umelé zuby, hrebeň na vši, Vagiclean. Všade okolo sa povaľovali jeho milenky a Marcin sa nimi prehraboval, ako medzi ponožkami v šuflíku a hľadal, ktorá by sa dala ešte použiť. Všetky však tvrdo spali a to chrápanie znelo, akoby mal Marcin v byte zriadenú drevovýrobu. Občas si niektorá prdla, alebo zo sna vykríkla jeho meno. A tak ich prekračoval, odsúval, odkopával a ony iba v polospánku mrmlali, aby ešte počkal. Že sa im ešte nestihli zahojiť spálené vagíny a zadky.
Bol to pekný večer a namáhavá noc, sprevádzaná výkrikmi rozkoše a susedovým búchaním na radiátor.
Marcin sa rozhliadol po byte a bol hrdý na svoju vianočnú výzdobu. Steny ozdobil jednoducho – dal si dúšok paradajkového džúsu a pošteklil sa pod nosom. Jedným kýchnutím steny zdobili červené vzory a visiace sople. Bol to zároveň prvý rok, kedy nemal namiesto stromčeka záchodovú kefu, ktorú zbytok roka používal aj na čistenie wc, aj na umývanie zubov. Tento rok však mal stromček živý a ihličie rozvoniavalo po byte. Priebežne ho zdobil použitými prezervatívmi, ale aj krysími labkami a deravými slipami a aj keď jeho milenkám bolo divné, že tam visia, tak nepovedali ani slovo. Nechceli sa s Marcinom pohádať, pretože sa tešili na jeho štedré dary – pozdrav, pohár vína, sexuálne uspokojenie a chlamýdiovú infekciu. Navyše, po Vianociach vždy zo stromčeka použité kondómy zvesil a podaroval im ich ako náušnice.
Nesmiem zabudnúť na darčeky, ktoré Marcin na Vianoce dostával – diskoguľu a rohovú sedačku do auta, hojdací záchod s lakťovými opierkami, plávajúcu podlahu na balkón v pivnici, medzeru medzi kolesá na bicykli, farebnú hudbu do chladničky, stojan na boky, oklincovaný obuvák, štrikované kondómy, ponožky upletené z chlpov z ohanbia, sklenenú fľašu od paštéty s úzkym hrdlom a nafukovaciu pannu, aby nevyšiel z cviku. Snáď ešte nezateká.
Vianoce u Marcina sú úspešné každý rok – gule mu stále visia a jeho milenky sa tešia, že vianočné gule nie sú jediné gule, ktoré na Vianoce videli. A špic tiež.