NEDEĽNÉ POSEDENIE V PASSION CAFE

Dnes som si šiel na chvíľu posedieť do Passion cafe na začiatku Zimnej ulice. Odkedy to už nie je Na korze, tak som tam nebol. A priestor prešiel obrovskými zmenami. Pamätám si to ešte od Fontány, keď som tam chodil z Hotelovky praxovať do kuchyne a bohužiaľ aj do obsluhy. Bohužiaľ preto, lebo som sa obsluhy desil. Nemal som na to tú potrebnú zručnosť a asi som ju ani nechcel mať. A mal som obrovskú trému a strach, že niečo pokazím, rozbijem, vylejem, zle nalejem, zabudnem. A tak keď som bol za barom, tak som sa robil že nepočujem, keď nejaký hosť niečo chcel. Čakal som na čašníka, aby to vybavil. Ja som sa radšej pratal do zázemia robiť prenosky. Ale kuchyňa bola o inom. Tam vás nikto nevidí. Dajú vám niečo krájať, miešať, lúpať, mlieť, čistiť, umývať… . a pohoda. Alebo nakladáte na taniere. A schválne, kto si spomenie, ako sa to volalo ešte pred Fontánou?

Potom z toho bolo Na korze. Tiež závodné stravovanie, uzavretá spoločnosť, oslavy… . Dokonca som sa tam zaúčal na prevádzkara, no nebolo to nič pre mňa.

S praxou vo Fontáne sa mi viaže pár zaujímavých spomienok. Napríklad aj na Šťuku, ktorý tam vtedy robil kuchára, alebo na to, ako tam pre mňa prišli policajti. To som bol práve v kuchyni a prišla tam za mnou čašníčka s tým, že mám návštevu. Opýtal som sa kto. Povedala, že nejaká dámska návšteva, no mal to byť vtip. A ja vyplašený a špinavý som jej povedal, že nech počkajú a utekal som do šatne, upraviť si ofinu. No v tom dozadu vošli aj tí dvaja policajti a kričali za mnou, že mám stáť. Možno si mysleli, že chcem utiecť pred nimi. A tak som sa vrátil. Ukázali nejaké odznaky, ako z trhoviska a potrebovali samozrejme na vyplašeného stredoškoláka urobiť dojem. Nátlak. “Ty si kupoval od XY spreje?” Povedal som že nie, pretože som ich kupoval od niekoho iného a netušil som, že sú kradnuté. Po mojej odpovedi prišlo chlapsko-ramenaté zakričanie “koho chceš ojebať?” A aj by som sa posral, no neklamal som. Nakoniec mi vysvetlili o čo ide a pýtali sa, načo mi tie spreje boli. Povedal som že na graffiti na futbalovom ihrisku v Smižanoch, ale že na to máme povolenie. Mali sme. Keď odišli tak sa ma Šťuka so smiechom pýtal, že či v tom ide aj jeho mladší brat Stano. Šiel. Ale nič zlé sme neurobili. Zdá sa mi, že za Stanom vtedy prišli do školy.

Pamätám si ešte, že vo Fontáne boli najčistejšie záchody v meste a vždy keď som bol niekde na námestí a pohli sa mi črevá, tak som utekal tam. Občas ma pýtali nejaké drobné, no stálo to za to. A za nepokrútené črevá.

A moje dnešné dojmy z Passion cafe? Obrovská zmena aj vonku, aj v interiéri. Úplne inač orientovaný bar. Vzdušný, nepresýtený, vkusne zariadený interiér, ochotná a rýchla obsluha. Verím, že aj kuchyňa prešla zmenami. V ponuke raňajky, jedlo, dobrý výber zákuskov. Ideálne na také pohodové posedenie s kamarátom, kamarátkou alebo len tak sám so svojimi myšlienkami, ako dnes ja. Určite zájdite pozrieť, keď pôjdete okolo. A keď ste tam kedysi boli ešte za Fontány či za Na korze, tak uvidíte tú zmenu. Príjemnú zmenu.

https://www.facebook.com/passioncafesnv

Pin It on Pinterest

Share This