Pomaly ale isto nám končí druhá vlna pandémie a s menšou prestávkou deti neboli v škole tuším od apríla minulého roka. Tiež ma školopovinné dieťa a už vnímam dištančné vzdelávanie ako nepostačujúce, demotivujúce. Učiť sa doma 3 vyučovacie hodiny denne v prostredí, kde trávite väčšinou svoj voľný čas, vplýva negatívne na udržanie pozornosti a motivácie žiakov plnohodnotne pristúpiť k učeniu.
Chápem že čísla sú zlé. Pribúda nakazených, aj úmrtí už máme v priemere skoro najhoršie v Európe. Deti však nie sú rizikovou skupinou. Už ma unavuje stále počúvať od kompetentných ako je vzdelávanie dôležité a kedy pôjdu deti do školy. Toľko termínov už bolo zverejnených, že ani prsty na ruke nepostačujú na ich zrátanie.
Miestna samospráva v Spišskej Novej Vsi si robila prieskum, či sme ochotní podstúpiť pravidelné testovanie dieťaťa a jedného rodiča. A to by malo aký význam? Testovať jedného rodiča? Strkať pravidelne špajchlu do nosa dieťaťu, aby sa mu dostalo vzdelania. Ešte tu bola možnosť kolektívne kloktať, to by šlo a ešte by z toho aj deti mali radosť, že môžu pľúvať a nikto ich za to nezhreší.
Každopádne zdieľam názor, že deti patria do školy a naša samospráva by mala byť pripravená umožniť našim deťom nastúpiť do školy ihneď ako to bude možné.