AJ TÝMTO ŠTÝLOM MESTO ŽILO A STÁLE ŽIJE. Pre ľudí, ktorým sa páči hip-hop a chcú si zaspomínať + ukážky tvorby

Spišská okrem iného bola aj hip-hopovým mestom. Tanec, hudba, graffiti. Mnohí sa niečomu z toho venovali a bolo to obdivované a rešpektované. Ja osobne som sa venoval hudbe a rád na toto obdobie spomínam. Keď som šiel domov zo štúdia, s novou skladbou na CD v batohu, pretože batohy, spustené široké gate a šiltovky nabok boli IN.

Ako si pamätám začiatky ja? Texty ma bavilo písať odjakživa. Nahrával som si na magnetofónovú pásku pokusy o rapy, no bolo to také detské hranie sa. Bez hudby, bez efektov. Potom som však na dňoch atletiky stretol Braňa, ktorý sa venoval tvorbe elektronickej hudby. Zarozprávali sme sa a presvedčil som ho, aby skúsil vytvoriť niečo v štýle hip-hop. A tak vznikli moje prvé nahrávky. V detskej izbe pri počítači, s malým mikrofónom, na ktorom bola natiahnutá ponožka, aby sa obmedzil šum. Uňho som prvý krát videl programy ako Fruity Loops, Rebirth, Acid, Sound forge …. . Bolo to niekedy okolo roku 2000. Niekedy v tej dobe som sa zoznámil aj s Vrabcom a s BDS. U Braňa sa im taktiež podarilo nahrať prvé skladby, alebo získať podklady na prvé albumy, nahrávané v štúdiu RUNNER v Spišskej. Všetko na kotučák, bez počítača a elektronicky upravených, uplakaných emo hlasov, ako je to v móde teraz.

Pamätám si na prvú hip-hop párty v SNV, ktorá bola v Erku a následne festivaly zmiešanej hudby v Harichovciach a v dome kultúry v Spišskej. Potom to vypuklo. Podskala, Dekáč, Semafór, Dancing, Zio, Legenda, Amfiteater, Kino Mier…. . Ľudia chodili a boli za tieto akcie radi. Zmes hudby, tanca a do toho občas projekcia videí o graffiti. A vystupujúci netrvali na honorároch. Stačilo občerstvenie, preplatené cestovné a pre tých zďaleka nejaký nocľah. Všetci boli zároveň zásadne proti komercii.

Pamätám si na prvé vystúpenia, kde chodilo množstvo nadšených ľudí, ktorí si radi zaplatili vstupné; z neho boli potom vyplatené všetky náklady. Pamätám si, ako sa všetci tlačili čo najbližšie k pódiu a poznali naše texty. Pamätám si, keď tých ľudí začalo pred pódiom ubúdať a viac ich zaujímal chlast a jointy, ako nejaká tvorba, pretože si mysleli, že to nevyhnutne patrí k tomuto štýlu. Pamätám si, ako sme sa kvôli tomu hádali a postupne som sa na to vykašľal, pretože som nechcel patriť medzi vyškerené červené oči. Pamätám si množstvo podrazov, zbytočných vojen, strhávanie plagátov a sabotovanie akcií.

V dobe, keď sa u nás s touto hudbou začínalo, boli na jednej strane ľudia neznalí, pretože nevedeli ešte presne, čo je to za štýl a na druhej strane nám chceli pomáhať. V meste sa dalo vyzbierať pár tisíciek korún od spoznorov na nahrávanie skladieb, MKC bolo ochotnejšie ako teraz, skúšať sme chodili do CVČ Domček, alebo do kultúrneho domu v Smižanoch, kde to bohužiaľ taktiež skončilo na ničení mikrofónov v stave zeleného opojenia.

Vtedy chceli byť poniektorí ako Eminem. Mať rodičov, na ktorých môžu nadávať, robiť zo seba chudákov a navzájom si preberať frajerky. Hrali sa na tých, ktorých vychováva ulica, robili doma schválne prúsery, aby mohli vonku pred partiou nadávať, akých majú zlých rodičov, ako im chcú zle, ako im nerozumejú a týrajú ich. Aby ich všetci v partii ľutovali, že aký majú ťažký život, no doma mali uvarené, vypraté, aj vyžehlené. Alebo chodili vykrádať autá, byty, chaty, pivnice, garáže. A najhoršie bolo, keď sa to niekto neštítil urobiť kamarátovi.

Boli ale aj takí, ktorí si šli svojou cestou a žili tým. Úprimne v textoch, úprimne v živote. Pamätám si, že si takto svoje tvorili chlapci z Diagnóza B, ktorí mali svoj jedinečný štýl a asi tým rapom žili najviac. Samozrejme, že sa pridávali ďalší, ktorí sa chceli venovať tomuto hudobnému štýlu, robili vlastné nahrávky a poniektorí z nich sa tomu venujú dodnes a na dosť dobrej úrovni. Najprv to za SNV boli BDS, Pouličná zmes, Diagnóza B, Vrabec a postupne sa pridávali ďalší – Duhan, N2H, G prejav, Z1K …… . Nie všetci však rapovali. V dobe, keď sme nahrávali svoje prvé skladby a chodili po vystúpeniach, tvorili v Spišskej aj traja chlapci, ktorí si hovorili Tiene a vo svojej tvorbe spievali. Poniektorí sa im smiali, že to znie, ako Lunetik, no nikto si to nešiel vyskúšať sám. Pamätáte sa niekto ešte na nich? Škoda, že od nich nemám žiadnu nahrávku. Čo už, veľa sa toho stratilo v čase.

Pre mňa bolo zásadné, keď som vo svojich začiatkoch stretol chlapcov z BDS. Prišiel som na jeden z ich tréningov tanca a bol to pre mňa iný svet. /vtedy ešte naplno fungovalo CVČ/ Zistil som, že je nás viac a zrazu som si mal s kým čo povedať. Hlavne o hudbe. Ale dôležitá bola aj móda, pretože ako sa hovorí „šaty robia človeka“. A tak prišli šiltovky nabok, nastrelené náušnice, ktoré striedali veľké ornamentové, široké nohavice s veľkými vreckami, ktoré viseli až pod slipami atď… .

Chlapci COMEZ a RODEEZ si šli svojou cestou a vznikli z toho zaujímavé skladby. Kto chce, môže nájsť na internete ďalšie ….

Duhan stále tvorí, aj keď sa ten štýl zmenil. Odporúčam vypočuť si jeho nové skladby.


Člen dvojice G prejav taktiež šiel svojou cestou a iným štýlom…

 

 

N2H – kvalitné veci s posolstvom. Zatiaľ to ešte nevzdali a tvoria ďalej

 

Takto si to pamätám ja. A aj keď už tento štýl nemusím, tak si to zaslúži spomienky a pozornosť, pretože chlapci sa stále snažia a ide im to.

Zdieľaj to