Aj nádeje umierajú
a nie vždy posledné.
Naivné sny
sa snažia držať ich v umelom spánku.
Bezvýsledne.
Prší ľútosť,
vyzlečiem sa zo svojho tela
a nechám dušu zmoknúť.
Kvapkou po kvapke zmýva z nej
prázdne slová.
Odpúšťanie bolí,
najmä vinníkovi v zrkadle,
keď tak ľahko spreneveril vlastné srdce,
za pár úsmevov.
Aj nádeje umierajú,
a sny hneď po nich…