Diegove básne: Cesta osamelého

V šedi plaziacej sa po zemi nachádzam slobodu. Čiary mi naliehavo utekajú naproti, aby mi pripomenuli, že sa rútim skrz časopriestor. Za romantickou scénou zapadajúceho slnka už noc spúšťa tmavú…

Diegove básne: Jednosmerka

Jednosmerkou života rútime sa k horizontu zajtrajška s kotvou spomienok uviazanou okolo krku. Dni sa mihajú za oknom až roky vnímame len ako šmuhu a cítime sa ako spolujazdci vo…

Diegove básne: Kam chodia sny spať?

Severák dospelosti dovial šedé mraky všednodennosti a prekryli nimi hviezdnu oblohu. Lejak povinností hasí naše vášne ako lesný požiar a iskra v očiach už len tleje… Kam chodia sny spať?…

Diegove básne: Rozkvitnutá nádej

Zavesím svoje smútky na šnúru ako odsúdených za vlastizradu. V jarnom vánku budú trepotať rukávmi až kým z nich nevysypú všetkú soľ zo sĺz jak nabiflenú poučku. Obnažený do pol…

Diegove básne: Červené zamyslenie

Červené víno rozliate na bielom obruse pri poslednej večeri, jak moje verše na nevinnom hárku papiera. Červeným perom zvýraznené chyby na písomke zo života. Ohodnotený na dostatočnú. Červené slnko odchádzajúce…

Diegove básne: Divák

Tichý divák, čo netlieska keď noc spustí oponu za komédiou našich všedných dní. Vystúpi na pódium a z ligotu sĺz stekajúcich po tvári pozliepa zrkadlo odhaľujúce tváre bez úsmevov. Vyzliekajúci…

Diegove básne: Venovaná ženám

Ach ženy, vy prefíkané čarodejnice! Kúzlom svojho úsmevu motáte nám hlavy, my odhazujeme svoje brnenia až sme celkom nahí. Pre jamky na vaších lícach vzdávame sa svojej budúcnosti toho, čo…

Diegove básne: Veľkou lyžicou

V nohách mám už tisíc míľ a letiaci blázon čas už možno rozfúkal stopy, ktoré po mne ostali v srdciach krások. Zabudnutie splynulo s odpustením. Dovolím teda svedomiu odhodiť batoh…

Diegove básne: Vôňa ženy

Ladné krivky svojej šije si zahalila do priehľadnej šatky z parfému. Pulzujúca krv v tepnách, len zvýrazní tú esenciu pôvabu a zmyselnosti. Božské dielo tvojej dokonalosti je dokonané a ja…

Diegove básne: Verše pre neznámu

V jamke na tvojom líci, je moje útočisko, kde sa ukrývam pred nevľúdnosťou sveta. Schúlený do klbka tam zaspím v objatí tvojho úsmevu. Sladký tón tvojho hlasu prehluší otravné hlasy…

Pin It on Pinterest