Ono, aby sa na politikov iba nenadávalo a nepičovalo…. aj poslanec, aj primátor, aj viceprimátor je zároveň človek. V prvom rade človek. A má kamarátov, s ktorými má právo sa stýkať. Aj ja sa s poniektorými stretávam, chodíme na pivo, na poldeci, na výlety, na obed, večeru alebo si navzájom pomáhame vo veciach súkromných. A to, že sme kamaráti neznamená, že som v ich strane, alebo že ich budem voliť, alebo že ich podporujem ako politikov. To, že sa stretnem s niekým, kto je v nejakej konkrétnej strane neznamená, že som tam aj ja. Alebo že sa ho budem slepo zastávať, lebo je kamarát. Ponakladal som všetkým 😀 aj Dávidovi, aj Addymu atď… . Ale ľudia radi dávajú nálepky a hneď človeka označia či už za smeráka, fašistu, nacistu, feťáka, buzeranta, ficovca, kotlebovca, matovičovca, liberála, progresívca, rusofila atď…. .
Kamarátstva však kvôli politike nemajú zanikať. Predstavte si, že máte dlhoročného kamaráta a zrazu sa rozhodne politicky angažovať. Vyseriete sa naňho iba preto, že nechcete mať nič s politikou? To ako keby si našiel nejaký kamarát frajerku, ktorá sa vám nepáči a kvôli tomu sa s nim prestanete stýkať. To je úplne to isté. Alebo si predstavte, že sa raz rozhodnete kandidovať vy. To máte kvôli tomu dať zbohom všetkým kamarátom?
KAŽDÝ má právo na súkromie, na rodinu, na kamarátstvo…. netreba hneď dávať ľuďom nálepku. A prenasledovať ich. Druhá vec je slepo podporovať niekoho iba preto, že je kamarát a obhajovať jeho vážne politické prešľapy.
Mám kamarátov, ktorí robia politiku a aj som ich niekedy zjebal ako občan, keď sa mi niečo nepáčilo. Aj verejne. Časom pochopili, že asi by bola blbosť slepo ich ako politikov obhajovať, ak si myslím ako občan niečo iné. A už kamarátstvo a politiku nespájame. Pretože áno, aj poslanci, aj úradníci, aj primátori majú kamarátov, majú rodiny, súrodencov, deti atď… .
Chodíme na pivo, na obedy, večere, výlety a rozlišujeme tieto veci. Politické a súkromné. A keď si napríklad všimnete, veľa politikov z rôznych strán sú kamarátmi. A potom existuje niečo ako slušnosť. To vidíte, keď skončí nejaká politická debata a aj keď bola horlivá a s hádkami, tak na konci debaty poďakujú, podajú si ruky, pozdravia sa. Väčšinou. Pretože prenášať nenávisť z pracovného prostredia do súkromného znamená nikdy si neodpočinúť. A aj keď je pre vás niekto kokot ako politik, tak nemôžete vedieť, aký je v súkromí. Aký je otec, partner, kamarát, brat, sestra, syn, dcéra… . Lenže keď vidím mnohé diskusie a komentáre ľudí na sociálnych sieťach k politike a politikom, tak mi je zle z toho, ako rastie a prezentuje sa ľudská hlúposť medzi občanmi.