Zaujímavé, toľko tu máme milionárov, finančných žralokov, mafiánov, biznismenov a podnikateľov, popíjajúcich s preloženými nohami whisky, koňaky, rumy. Ľudí, ktorí s cigarou v ruke vedú v kaviarňach rozhovory o dianí vo svete, o financiách, o podnikaní, o bohatstve, o zarábaní, o úspechu, o kariére. No iba do chvíle, kým netreba zdvihnúť telefón, odpísať, vrátiť peniaze, zaplatiť za služby či tovar, dodržať slovo, dohodu.
Možno to vidíte aj vy, keď s takým človekom niekde sedíte, ako mu niekto volá a nezdvíha, alebo ruší telefonát. Alebo to poznáte tak, že niekto nezdvíha vám, potom na jeho čísle prebieha iný hovor, potom zase nezdvíha, neodpisuje. Aj keď je online, správy si prečítal a vidieť jeho aktivity, storky, lajky, posty. Takže klame ak tvrdí, že nemá čas alebo nebol na internete. OK, nie je ich povinnosťou zdvíhať telefón, ani volať späť, ani odpisovať. Ale ak dlžia peniaze, alebo má prebehnúť niečo dohodnuté, tak to nie je fér. Je to dokonca skurvené svinstvo.
Neviem prečo si toľko chlapov myslí, že musia pôsobiť ako podnikatelia, biznismeni, mafiáni a že majú neobyčajné, zaujímavé životy, hodné závidenia. Že sú ťažko za vodou. Je snáď hanba priznať, že chlap na niečo nemá? Že je “obyčajný” človek? Že má “normálne” zamestnanie? Že nezarába štvorciferné číslo? Že tankuje za 10e? Že má záľuby ako ostatní ľudia a chodí na dovolenky tam, kam mnohí ďalší, alebo že na dovolenke nebol už niekoľko rokov? Že je platený od hodiny, alebo od úkolu? Že si hodinky kúpil v bazáre a tričko v second hande? Že si nemôže dovoliť pozvať kamarátov na večeru alebo k poháriku? Že nemá na to, aby frajerke zaplatil umelé prsia alebo pery? Že kabelka, topánky, okuliare sú fejkové? Že má auto na lízing, dom na hypotéku a že si musel požičať od kamaráta na zaplatenie faktúry za telefón? Čo z toho je hanba? Hanba je o sebe klamať, pretože všetko sa raz prevalí a ľudia si to medzi sebou povedia.
To sa treba naozaj nafukovať, hrať divadielko, robiť zo seba celebritu, dôležitú osobu, bez ktorej by nič nefungovalo? Hrať sa na človeka, ktorý zamestnáva stovky ľudí a má rozbehnuté miliónové medzinárodné obchody, no len kým netreba zaplatiť, dodržať slovo, splniť dohodu? Pretože tvrdiť, že nemajú čas, je blbosť. Každý máme času rovnako. Deň každého človeka má 24 hodín a týždeň sedem dní. A aj keby som bol neviem ako zaneprázdnený, tak aspoň tých pár minút na záchode mám čas poodpisovať na správy a nesrať na ľudí, ktorým dlžím, alebo som im niečo sľúbil.