Vysmieval sa jej pri každej príležitosti. Zakaždým, keď ju stretol, komentoval jej vzhľad, postavu, zadok, prsia, stehná. “Aha, zase ide tá sviňa. Pozri ako vyzerá” On bol totiž podnikateľ, staral sa o svoje telo, pravidelne cvičil, bral konské dávky steroidov a pýšil sa peniazmi, novým autom, umelými svalmi všade kam prišiel. Aj kvôli pocitu, že ľudské telo musí byť svalnaté, aj kvôli tomu, že zarábal ako podnikateľ, nadobudol predstavu, že všetci ostatní sú niečo menej. Že on je ten nadčlovek, ktorý šikovne obchádza zákon, papierovo dokáže robiť rôzne kľučky a podvody, pozdržuje platby, ťahá za nos dodávateľov aj odberateľov a popri tom ešte má na bruchu tehličky. A ona? “Škaredá, odporná ženská, ktorá má pár kíl navyše a nešportuje.” Takto ju zhadzoval aj pred kamarátmi a oni mu s úsmevom pritakávali. Pretože mnoho chlapov si myslí, že sú nejakou porotou, ktorá má právo komentovať ženské postavy. Že oni najlepšie vedia, ako má žena vyzerať, čo má robiť, ako sa má o seba starať, koľko má mať kíl a do akej šablóny má zapadnúť. Že oni majú tú jedinú jasnú definíciu toho, čo je to ženská krása. Lenže nie pre každého sú zadok, prsia či sex ako to najdôležitejšie v živote. Človek má totiž vyzerať tak, ako sa on cíti dobre. Pretože nie každý chce byť chudý, nie každý chce byť svalnatý, nie každý chce mať osí pás. A kto sa cíti vo svojom tele uväznený, tomu prajem, aby sa mu podarilo dosiahnuť spokojnosť.
No sú aj hlbšie princípy, nie iba telo a hodnotenie kto ako vyzerá. Dôležité je aj to, čo človek v živote robí. A ten sebecký hajzel, ktorý ju zhadzoval a vysmieval sa jej nevedel, aký životný príbeh za ňou je. Aký príbeh píše a čomu sa venuje. Že sa venuje deťom, chorým deťom, opusteným deťom, charite, pomoci iným ľuďom. Že sa podieľa na výuke a na výchove cudzích detí. Že tomu zasvätila svoj život. Že je už taká unavená, no chce rozdať to najlepšie zo seba aj iným, ktorí to potrebujú. Že na seba jej ostáva tak málo času, no detský smiech a radosť tých, ktorí potrebujú pomoc, je na nezaplatenie. Že jej život sa stal poslaním v životoch niekoho iného. A čo je viac? Sebec, ktorý vidí len svoj zárobok, zháňa faktúry, bločky a ako oklamať ľudí, štát, zákazníkov, len aby mal viac pre seba a vysmieva sa ostatným? Alebo niekto, kto sa dokáže aj podeliť. Podeliť sa so svojou energiou, časom, záujmom, ochotou.
A toto je ukážkou, že aj duša by mala nejako vyzerať. Aby neubližovala jazykom.
Kto teda môže byť na seba viac pyšný? Na koho môžu byť viac hrdí jeho blízki?