Kvôli tomu, že som povedal pravdu a čo si myslím o vedení nášho mesta, o vedení mestskej polícii a o mestskej polícii celkovo, sa mi zatvárajú ďalšie dvere a bude ťažšie niečo robiť. No získal som aj nové známosti, sympatie a spolupráce. Zvážim ale, či budem tento rok niečo vôbec robiť. Keď vidím tú zlobu medzi ľuďmi. Nie ku mne. Ale celkovo tie boje kadejakých skupiniek a to množstvo hádok, nadávok, urážok…. .
Ale nie o tom chcem. /čo tomuto všetkému predchádzalo, nájdete priložené v odkaze na konci článku/
Takže kvôli tomu, že som nahlas povedal ako to je a čo si myslím o polícii, o primátorovi, o viceprimátorovi a o kadejakých nejasnostiach, tak som sa pre poniektorých stal nepriateľom číslo jedna. Aj preto, že som verejne napísal, že mestské kamery fungujú. Všetky. Pretože som si to overil cez mestský úrad. To však údajne tomu “najvyššiemu” vadilo. Že mi tieto informácie boli poskytnuté. No a? Mám právo to ako občan vedieť. A to ešte pár vecí o tom všetkom pribudne. Netreba sa báť týchto zrúd, ktoré obsadili kancelárie, funkcie a uniformy. Samozrejme česť výnimkám, za ktoré som rád. Že nie všetko je také čierne.
Čo sa týka mestskej polície, pre ktorú som vraj teraz tým najhorším na svete. 2x som sa v minulosti bavil s terajším primátorom o problémoch, ktoré by trebalo riešiť, pretože vnímam čo sa deje okolo. Prevenciu a nejak zefektívniť prácu mestskej polície, aby bol život aj na sídliskách príjemnejší, bezpečnejší a aby sa netrebalo báť o svoj majetok. Na takéto rozhovory sa zabudnúť nedá, navyše keď vám ich niekto pripomenie. Lenže čo sa stalo? Po tom incidente, ktorý som mal na sídlisku s policajtmi, mi volal aj primátor, aby som sa zastavil na radnici za ním, že sa chce so mnou o tom rozprávať. Deň pred tým stretnutím som šiel aj pre právnu radu, pretože som očakával, že tam budú všetci a ja budem v miestnosti sám. Chcel som, aby šiel právnik so mnou. Lenže primátor mi ešte večer písal, že sa chce rozprávať medzi štyrmi očami. Tak som šiel aj ja sám. No predstavte si, že tam došiel aj viceprimátor Dávid Demečko, aj náčelník polície, aj obaja policajti, ktorí ma vtedy vzali na oddelenie. A krásne to všetko zahrali. A keď som primátorovi povedal, že som tieto veci s ním už niekoľkokrát riešil, tak povedal, že si nepamätá, pretože má toho veľa. Veľa??? Tak keď má toho veľa, tak nech si dotiahne 10 viceprimátorov. Keď sú mu dvaja málo. A ja mám právo sa o problémoch v meste baviť aj s vedením mesta. Klásť otázky, zisťovať, dostávať odpovede. Lebo všetci chceme žiť v krajšom prostredí, nie? A aby sa o to kompetentní starali. Nie iba o seba a o svoje záujmy a plány.
Viete, je sranda, keď sa idete porozprávať v noci s mladými, ktorí vystrájajú po vonku, lebo policajti nedokážu ani vystúpiť z auta a potom mi to vyčítajú, že prečo robím ich prácu 😀 Takže aby ste vedeli ľudia, asi je tu zakázané rozprávať sa medzi sebou. S inými ľuďmi. A keď policajti prídu, tak musíte byť ticho, mať sklopené hlavy a nič nevysvetľovať. Lebo to oni sú tu vraj od toho, aby bol poriadok. Ale sú???? A keď som im na stretnutí ukázal, že ich mám odfotených ako spia za CBA, tak som vraj klamár, lebo nemám dôkaz, že v tom aute niekto sedel. 😀 Lenže nepočítali s tým, že si to viem zistiť aj ináč. Že mi to vie potvrdiť niekto, kto v tom má prehľad. A kamery by mali chrániť nás, náš majetok, ukazovať pravdu, skutočný priebeh udalostí a uchovávať nejaký záznam. Ako im môže vadiť, že mi na mestskom úrade dali informácie o kamerách a o ich funkčnosti? Načo tam potom tie kamery sú? Alebo ako z toho niekto môže mať zle? Že komunikuje s občanmi a dáva im odpovede?
Taktiež som sa dozvedel, že prebehli aj nejaké stretnutia, pri ktorých som nebol, no rozoberal som sa ja. Ja som ten problém. 😀 Človek chce niečo riešiť, a nakoniec je problémom on. Nie ten vandalizmus, bordel a neschopnosť náčelníka urobiť poriadky s policajtmi. Ja za to všetko môžem 😀 A rozoberajú to bezo mňa. Kadejaké divné verzie o tom, ako to bolo. Ale asi zabudli, že tam bola kopa svedkov.
Ale ešte k tomu stretnutiu na radnici, kde som bol ja, primátor, viceprimátor, náčelník polície, aj obaja policajti. Veľmi ma pobavilo, keď náčelník pred všetkými povedal, že za policajtmi stojí. A rozprával aj o ich kompetenciách atď…. Čo môžu a čo nemôžu. Zaujímavé, že zrazu v ich kompetenciách bolo ísť na hranice s autobusom, sprevádzať utečencov z Ukrajiny. To zrazu majú kompetencie aj mimo mesta? V meste nevedia urobiť poriadok, no idú robiť kovbojov k hraniciam??? Ale sranda bola aj v súvislosti s tým, keď povedal, že za policajtmi stojí. No potom pred budovou, keď som sa s ním rozprával medzi štyrmi očami, mi povedal, že to sú presne tí dvaja policajti, ktorí mu robia zle a potrebuje sa ich zbaviť. Že s tým potrebuje pomôcť. 😀 Zaujímavé ako poniektorí ľudia nevedia povedať verejne to, čo medzi štyrmi očami. A aký ochotný bol… vraj ho mám kedykoľvek osloviť, že mi rád pomôže s akciami pre deti, aj na strelnicu ma zoberie atď… . Koľko ochoty zrazu. Koľko komunikácie z každej strany, ale až keď sa niečo stane. Prečo nekomunikovali doteraz? Doteraz som nedostal odpoveď ani na list, ktorý som mu poslal ako občan. A potom sa dozviem, že za mojim chrbtom som ten najväčší problém ja? Zaujímavé, že mi chcel zrazu pomáhať a potom som problém 😀 Ale aj takíto ľudia sú vizitkou primátora mesta.
Spomínané stretnutie na radnici sa zároveň stalo dôvodom, prečo som sa prestal baviť s viceprimátorom Demečkom. Pretože tam sedel ticho a nezastal sa ma. Napriek tomu, že som s ním ten problém veľakrát rozoberal a sám povedal, že mu mám povedať, keď bude na Západe zase v noci bordel a príde tam. Že tam pôjdeme spolu. Ale na tom stretnutí som čakal nejakú podporu. Oporu od človeka, s ktorým máme nejakú spoluprácu. Takto sa ale dôvera nebuduje a bral som to ako zradu. Nie preto, že sa nevyjadril ku konkrétnemu incidentu, ale preto, že sa nevyjadril k tomu, čo mu predchádzalo. K tomu, že sme sa o týchto problémoch niekoľkokrát bavili. Potreboval som to tam cítiť. Podporu a nie že si tam oni budú predo mnou liezť do zadkov a rozprávať, ako veľmi makajú a aké sme my občania nevďačné otravy, keď od nich niečo chceme. Aj toto je vizitka vedenia mesta. A aké podmienky tu vytvorilo pre lajdákov.
Ja chápem, že sa nevedia preniesť cez to, že som povedal nahlas čo si myslím. Ale oni ma nezaujímajú. To my ako občania by sme mali zaujímať ich. Ale nedeje sa to.