Postupne som zanevrel na taxislužby v Spišskej Novej Vsi. Na tú zlodejinu v cenách, blbé reči starých taxikárov, dlhé čakanie či neohľaduplnú jazdu. Ale občas som nemal na výber a volal som ich. Poslednú dobu však využívam Šaňove služby taxikára a dokonca som dostal aj prvú jazdu zdarma. Keď idem s kamarátmi piť, alebo keď sa potrebujeme ožratí dostať domov, je fajn viezť sa v taxíku, v ktorom môžeme viesť aj blbé opilecké kecy. Za férovú cenu, bezpečne, diskrétne. A keď už sme pri službách ALEX TAXI SNV, tak sa v rámci seriálu Novoveské historky podelím o jeden z takýchto večerov.
“Čau, robíš dnes? Ideme do mesta rozpútať peklo. Prídeš po nás?” pýtam sa Šaňa do telefónu a dúfam, že si ešte nešiel pred piatkovou šichtou domov zdriemnuť.
“Jasné, dokončím zákazku a prídem pre vás” odpovedá unaveným hlasom a ešte netuší, aký večer to bude.
Pristavuje auto pred vchodom a už z diaľky vidím, že si Šaňo pristrihol bradu a skrátil účes. To sa dnes budú okolo neho v Cubane krútiť dievčatá.
Do taxíka nastupujeme traja a nálada je skvelá. Možno aj preto, že pár pohárikov padlo už doma. Snáď sa neberie ako podvádzanie, keď som pred odchodom zjedol pár plátkov slaniny. Aby som držal krok.
Cestou sa bavíme o všetkom možnom a o pár minút sme na mieste. Zaplatíme a ideme sa zabaviť do Cubana. Hudba, chlast, zmaľované dievčatá, namachrovaní chlapci. Niekto očakáva, že si na dnes večer uloví nejaký penis, alebo vagínu a niekto sa chce iba zabaviť a vypiť si s kamarátmi. To bol aj náš prípad.
Nebudem opisovať ako to v Cubane vyzerá. Mnohí to poznáte a pre tento príbeh to nie je až také podstatné. Základ je, že aj tento podnik má svojich priaznivcov a stálych hostí. Pretože aj takýto druh zábavy majú mnohí ľudia v obľube.
Presunieme sa v čase o niekoľko hodín ďalej a o niekoľko desiatok poldecákov morgana. Podľa drevenejúceho jazyka som vedel, že dnes určite budem zvracať. Potreboval som utiecť. Zbadal som Šaňa pri dverách a hneď som ho požiadal, aby ma vzal domov. Že už nemôžem ďalej. A tak som sa Duklianskou ulicou viezol na sídlisko Západ.
“Stoj, lebo budeš mať v aute omeletu” povedal som náhle, zadržiavajúc dávenie. Taxík okamžite zastal na krajnici a tak som s dlaňami opretými o jednu z budov vykladal obsah žalúdka. Podľa mňa si ľudia široko ďaleko mysleli, že niekde v okolí ručí ranený jeleň. Dokončil som dielo, Šaňo mi dal žuvačku a pokračovali sme v jazde.
Viezol som sa vo výťahu, písal kamarátom správy, že už idem domov, keď som si všimol správu od neznámeho človeka. Nadávky, urážky a výzva, že mám prísť na také a také miesto. Že bude zle a dostanem na piču. Že keď sa nebojím, tak nech prídem. Hneď som bol triezvy a vytáčal som Šaňa, aby otáčal auto. “Príď rýchlo pre mňa, ideme konať.”
Opovážlivca, ktorý mi správy písal, som síce nepoznal, no na jeho facebookovom profile som zistil, že máme množstvo spoločných priateľov. OK, nie je to teda nejaký vymyslený fake profil. Idem do toho.
Šli sme na určené miesto a bolo mi divné, že niekto píše takéto správy. A hlavne, prečo? Mal som jasnú váhovú prevahu a niesol som si so sebou plné vagóny zúrivosti. Triaslo ma ako v zimnici. Začali sa mi miešať myšlienky a asi aj kvôli zlosti aj kvôli alkoholu som sa stratil v priestore a čase. Šaňo už však adresu mal a na nič sa nepýtal. Už nie.
Dorazili sme na miesto a nikde nikoho. Iba mlčiace paneláky a tma v každom okne. Po dvadsiatich minútach som vystúpil a nervózne som sa prechádzal okolo auta.
“Veď si pozri do messengera na meno a porovnaj priezviská na zvončekoch” povedal taxikár cez pootvorené okno. A tak som šiel. Ani som nestihol prečítať všetky menovky, keď mi na hlave pristalo niečo tvrdé. Nemenej tvrdé, ako podlaha, na ktorej som ostal ležať.
Je niečo po tretej hodine ráno a Letnou ulicou sa ženie taxík. V tej tme nie je vidieť krvavú šmuhu na kufri, ani šialené oči za lesknúcimi sa okuliarmi šoféra. Alexandrovi bilo srdce až v krku, no ten pocit už dobre poznal.
Vylákať ma von a nepozorovane ma naložiť do kufra nebolo zložité. Šaňo stavil na moju horúcu povahu a že budem chcieť takéto opovážlivé správy riešiť ihneď. V zúrivom kŕči, ktorý mi otupí zmysly a ostražitosť. Plus ten skurvený alkohol.
Nebol som ľahké bremeno, no nešiel v tom sám. Očividne sme neboli takí dobrí kamaráti, ako s niekým, kto mu zaplatil za môj únos a doručenie. Naivne si však myslel, že je to len obyčajná fuška, na privyrobenie si a život pôjde ďalej. V dnešnej dobe sa ľudia dokážu uchýliť k nepredstaviteľným veciam, len aby sa dostali k peniazom. K ľahkým peniazom. A Šaňo si takto privyrábal často. No ani si nestihol prevziať odmenu a už ležal na lúke vedľa mňa.
Keďže sme sa obaja pýšili telesnou váhou, vysoko prekračujúcou stovku, bolo jednoduchšie rozštvrtiť nás na menšie časti a zakopať tak. Noc bola jediným nemým svedkom a hmyz by taktiež neprehovoril. Lietal okolo svetlometov cúvajúcej škodovky z miesta činu.
Ak niekedy pôjdete v Alex taxi, tak vedzte, že ten taxikár v sivom kombíčku nie je Šaňo. Leží totiž zahrabaný vedľa mňa. A obaja nevieme prečo.
/ ALEX TAXI SNV – 0944 837 836 /
A na záver malá reklama na kečup. 😀