Nie je frajerina prísť niekam do podniku a nerešpektovať ich pravidlá /nemyslím iba tie covidové/. Ani to, keď nechceš zaplatiť vstupné, ak sa vyberá, ani drzosť k vyhadzovačom, ani schválne štúchanie do ostatných hostí, ani nerešpektovanie rezervačky na stole, ku ktorému si si sadol. Nie je frajerina odmietať zaplatiť to, čo si prepil, ani hádzanie pohárov, popolníkov, podpivníkov. Nie je frajerina ničiť cudzí majetok, ani chytanie čašníčky za zadok, ani oplzlé sexistické reči. Nie je to tvoja slúžka, ani vychovávateľka. Slušnému a zdvorilému správaniu ťa mali naučiť doma. A vyhadzovač nie je dozor nad tvojim mobilom, peňaženkou či kabelkou, kým ty piješ.
Nie je frajerina byť drzý a nadávať obsluhe, navyše ak je to mladé vystrašené dievča. Ani to, keď si drzý k zásahovke, ktorá musela kvôli tvojmu správaniu prísť, pretože si myslíš, že tým ohúriš svoju partiu. No je za tým iba zbabelosť, pretože si myslíš, že sa ťa nikto nesmie dotknúť kvôli všadeprítomným kamerám a svedkom. Frajerina je vedieť si uznať chybu a ospravedlniť sa niekomu. Nie je to hanba. Dokonca nie je frajerina ani to, keď prídu policajti a ty zrazu máš svoje práva, alebo ich vyzývaš, nech sa vyzlečú z uniformy.
Predstav si, že by za tým barom, alebo v obsluhe bola tvoja sestra, dcéra, alebo mama a niekto by sa pri stole choval tak, ako sa chováš ty so svojou partiou. Ako by ti bolo? Zastal by si sa ich? Alebo by ti to bolo ľahostajné?
A dievčatá, ktoré ste nalepené na tých kinder gangstrov, ktorí sa cítia ako králi mesta, lebo tu predávajú drogy. Myslíte si, že to sú skutoční chlapi? Že vám neklamú? Že tá ich drsnosť a odvaha je pravá? Že sa vás zastanú v kritickej situácii? Že pre nich budete dôležité a podstatné za každých okolností?