Z VÍKENDOVÝCH POZOROVANÍ: O PODNIKOCH, FRAJERINE A KINDER GANGSTROCH

Vyhadzovači nie sú na diskotékach od toho, aby dávali pozor na tvoj mobil, peňaženku, kabelku či bundu, kým ty piješ. A aj keď to nie je kostol alebo úrad, tak treba byť slušný, zdvorilý a nie arogantný, drzý hajzel, ktorý otvorí dvere a vojde dnu ako záporák z akčného filmu.

Mnohí si to neuvedomujú a tak vidíme, ako sa mestom promenádujú partie zhúlených a sfetovaných sopliakov a ako vystrájajú v podnikoch. Ako sa tam naťahujú a bijú, pretože si asi myslia, že to z nich robí veľkých gangstrov. Keď si dajú vyrobiť mikiny s debilnými nápismi – názvom ich “gangu” a vystrájajú v uliciach alebo v prevádzkach. No keď je zle, tak volajú policajtov. Zrazu je tá ich gangsterská tvrdosť a hrdosť preč.

Minule to bolo fakt zábavné. Partia týchto kindergangstrov vystrájala v podniku – rozbíjali poháre, hádzali okolo seba vecami a tvárili sa drsne. Pri inom stole zároveň sedel človek, ktorý kedysi mohol o sebe naozaj povedať, že je gangster. Mal za sebou kadejakú zlobu, reálne zážitky a kriminál. A iba žasol, že čo to má znamenať. Mládež, ktorá sa na niekoho hrá, no keď ide do tuhého, tak sa trasú, volajú policajtov, alebo ukazujú na niekoho iného. Až sa s nimi šiel vonku porozprávať. Ale ako to dopadlo, to už neviem.

A extrém je vidieť sfetovaného hlupáka, ktorý si myslí, že je frajerina kopnúť do ženy, až jej tečie krv, vystrájať, vyskakovať… , no keď ho potom za to niekto chytí pod krkom alebo vytiahne von, tak volá políciu, “vplyvným” kamarátom, alebo pridáva na svoj profil uplakané statusy a videá. Silácke reči, keď je už po všetkom, no nespomenie, že udrel dievča. Nadáva na podnik a na vyhadzovačov, lebo sa cíti ukrivdený. Čo by však chcel za to svoje správanie? Diplom? Medailu? Pochvalu? Za čo? Za tú drzosť? Alebo za to, ako sa správa k dievčatám? Aký prístup by takíto ľudia chceli? Chcú rešpekt, no nedokážu ho dať. Ani sa ospravedlniť za nevhodné správanie.

Stačí sa pozrieť na instagram tých kindergangstrov, aké príspevky dávajú. Tie Osud gangy a Zmrdstvá – takéto názvy totiž dávajú tým svojim “gangom”. A chovajú sa pri stole ako burani, až sa musia ľudia chodiť sťažovať. A keď niekto zasiahne – vyhadzovač alebo niekto z hostí, tak zrazu sa medzi nimi nenájde ani jeden hrdina, lebo takých hrdinov, čo potom točia videá a píšu blbosti do statusov nepočítam. Ale čo chceme od ľudí, ktorí majú za vzor veľkého rapera s  potetovaným ksichtom, čo príde niekam vystupovať s arogantnými rečami v štýle “vieš kto som ja?”, no po jednej facke od človeka, ku ktorému bol drzý, ostal so sklonenou hlavou. Po frajerine ani stopa. Škoda, že v ľuďoch chýba pokora a slušnosť. A už keď sa chcú hrať na gangstrov, grázlov, vandalov a drsňákov, tak nech potom znášajú následky. Chcel by som vidieť, po koľkých minútach v base by plakali. Či by ešte stále boli tvrďáci.

Ale chlapci si vypočujú pár rapových pesničiek, potom vylezú s partiou von a myslia si, že sú králi ulíc, ciest, barov, diskoték, klubov. Že im patrí mesto, situácie, rešpekt. Že keď predávajú deťom drogy, tak sú z nich veľkí gangsta díleri a keď sa na lavičke, v aute, alebo na záchode zmocnia opitej dievčiny, tak sú neodolateľní. Že k nim neodmysliteľne patrí drahé pitie, ktoré pijú s odporom, no musia predsa ukázať, že na to majú. Vedú sexistické vtipy, vkladajú si do úst cigaretu ako záporák vo westerne a k dievčatám sú zlí a suroví, aj keď by možno chceli byť iní a tiež túžia po láske, nehe a pozornosti, no myslia si, že tým stratia tú svoju pózu tvrdosti.

Myslia si, že hlasná hudba, výstredné účesy, šiltovky, kapucne, krikľavé tenisky, spustené gate a slengy sú nejaká kultúra, na ktorej sa podieľajú, no keď prídu vážne životné situácie, tak zistia, že nevedia stolovať, spoločensky sa správať, napísať žiadosť, životopis, inzerát, lebo im je cudzia gramatika, literatúra, kultúra a história vlastného národa a krajiny. Nevedia sa vyjadrovať, napísať list, vybavovať úradné veci.

Dokedy im to ale vydrží? Keď z toho, čo by mali brať vážne, si robia srandu a to, čo by mali brať s nadhľadom, ich uráža. Chcú predsa pre svoju osobu vážnosť a rešpekt, no sami ho nedokážu dať. No keď dostanú po papuli, tak sú z nich malí uplakaní chlapci a frajeriny je koniec.

Pin It on Pinterest

Share This