Na tieto festivaly chodíme každý rok. Pozrieť si hviezdy 90. rokov a zaspomínať si na tú dobu – obdobie hitparád, diskoték, kolotočov, walkmanov, hifi veží … . A vždy dostaneme skvelý zážitok, pri ktorom mám častokrát husiu kožu. Navyše, ani jeden z interprétov nemá hviezdne maniere a ešte im je cudzia doba umelcov cez autotune. A tak sme vyrazili na deväťdesiatky aj tento rok. Tentokrát to však nebolo v Nitre, ale v Orechovej Potôni, vedľa Slovakia Ringu. Ono to bolo spojené aj s pretekmi ťahačov a športových áut. Ale pekne poporiadku.
Okamžite, v predstihu, sme si zarezervovali hotel priamo vedľa dráhy – Hotel Ring, a opäť tie najdrahšie lístky – Vip Gold Combo. V cene sme mali aj vstup na preteky a na koncert do vip gold zóny, kde sme mohli piť koľko sme chceli, v oddelenom priestore, s vlastnými WC.
Vyrazili sme skoro ráno, no kým sme sa vymotali z mesta… . Ešte šup do Tesca. Michal šoféroval, ja som kibicoval z miesta spolujazdca 😀 Cestou samozrejme niekoľko zastávok, dopravných obmedzení, jedno zablúdenie. Ale došli sme živí a zdraví, okrem môjho ramena po operácii.
Hotel fajn, aj keď všetci nás najprv oslovovali po maďarsky, až potom po slovensky. Prišlo mi to divné, keďže sme boli na Slovensku. Ale nevadí. Izby paráda. Dali sme sprchu a šup na program. Najprv sme poblúdili; nevedeli sme nájsť vchod a kde môžeme vymeniť online kúpené lístky za vstupenky. Z jedného miesta nás posielali na druhé. Aj 300 kg starý sbskár, ktorý sa podľa mňa celý čas nepostavil zo stoličky. Taký ten tip, ktorý si myslí, že security nesmie byť milá, prívetivá, ochotná, zdvorilá. Neviem si predstaviť, ako by takýto tvor pomáhal pri evakuácii alebo ako by utekal na pomoc kolegom, keby sa niečo stalo. Možno so stoličkou zarezanou v obrovskom zadku.
Každopádne, dostali sme sa na tribúnu a musím vám povedať, že vidieť tie ťahače v takejto rýchlosti, bola pecka. Aj vizuálne, aj zvukovo. Fakt zážitok. Potom ťahače vystriedali športové autá a to bola rýchlosť. A ten zvuk motorov. Nádhera. A to nie som nejaký autíčkar. Ale páčilo sa mi to.
O šiestej mal začať program. Nebudem opisovať, kto každý vystupoval, no prekvapilo ma, aká obrovská plocha je na tento koncert pripravená. Množstvo stánkov na obrovskej ploche, potom brána a pódium s ďalšou veľkou plochou pred nim. Mal som ale dojem, že je tam strašne málo ľudí. Bohužiaľ tento pocit mi ostal až do konca celého festivalu. A strašne mi prišlo ľúto všetkých tých stánkarov, ktorí smutne sedeli vo svojich stánkoch pri kope jedla a nikde nikto. Ja som sa však s Michalom bol najesť a poviem vám, že som sa najedol lacnejšie, ako v stánku na akciách v Smižanoch. Oveľa lacnejšie a chutnejšie.
No. Čo som od koncertu očakával, to som aj dostal. Množstvo hitov, skupín, spomienok a ľudia v hľadisku, ktorí nepozerajú do mobilov. Iba ak na chvíľu, urobiť si nejaké selfie alebo foto z koncertu. A to je na tom vždy fajn. Ľudia s rovnakou krvnou skupinou, s rovnakým vkusom, s rovnakými spomienkami a pohľadom na dobu a časy minulé. Aj keď, posledné vystúpenie sme už nevideli, pretože prišla únava a bolesti ruky. A ani som veľa toho nevypil. Nie toľko, ako po minulé roky 😀 Na záver sme ešte šli na kolotoč a pozrieť na veterány.
A ešte jeden zážitok z tohto koncertu mám. Ľudia sa bavili, tancovali, a zrazu pozerám a nejaký debil skočil na staršiu pani tak, že spadli na zem. On ksichtom a ona rafla zozadu hlavou o zem. Strašná rana. Pani krvácala z hlavy, utierala si zlepené vlasy, očividne jej bolo zle a NIKTO z jej partie, jej nejak nepomohol, ani nezavolal zdravotníkov. A nebola opitá alebo tak. Ani netancovali, ani sa nešalili. Napokon, bola asi vo veku mojej mamy. Neviem prečo, ale strašne ma takéto veci serú a nemohol som na to prestať myslieť. Prešlo niekoľko minút… polhodina a pani si stále utierala hlavu a ostatní nič. Tak hovorím Michalov, poď ideme za zdravotníkmi. Tí pre ňu prišli, vzali ju do sanitky a ošetrili. Keby sme to neurobili, asi ma to serie a mrzí doteraz.
Každopádne, fajn akcia, no mrzelo ma, že bolo málo ľudí. Akoby sa báli dažďa alebo neviem. Ja som si to užil a Michal určite tiež. Raz za rok to dobre padne.
Keď som prišiel domov a listoval som sociálne siete, pribúdalo od organizátorov množstvo rôznych príspevkov z podujatia – fotky, videá. A tie komentáre odporné. Neprajné, vysmievačné. Ale to je tak, niektorí ľudia nikdy nepocítia, aké to je niečo organizovať a vybavovať, mať nejakú zodpovednosť a očakávania a byť sklamaní, keď to nevyjde. Nikdy nepocítia aké to je mať živobytie stánkara a čo všetko to obnáša. To by ich tá sranda a výsmech prešli. Aj komentáre k interprétom. Ale to je tak – sopliaci dnes počúvajú umelých interprétov ktorí nevedia na nič hrať a ani spievať – stačí im AI a autotune. Ale keby niekto začal kydať na niektorého z ich obľúbencov – dnešných sfetovaných počmáraných raperov, tak by prišli určite argumenty v štýle – „a ty si čo nahral? Ty si čo dokázal? Ukáž svoju tvorbu.“ A pritom obhajujú väčšinou len narkomanov, podvodníkov, klamárov, na ktorých „hity“ sa zabudne o pár mesiacov.
https://www.superfest.sk/#program