Mnohým pri tom porovnávaní sa – „ja mám vzťah, ženu, muža, rodinu, a ty nie“, si neuvedomujú, že možno sa niekto pre samotu dobrovoľne rozhodol. Alebo mu už v srdci neostalo jediné nezjazvené miesto. Alebo má dostatok sebareflexie, nemá čo ponúknuť alebo proste na vzťah nemá potrebné vlastnosti – schopnosť robiť kompromisy, porozumenie, nehu, alebo je nervák, gambler, alkoholik či chorobný žiarlivec a vie, že by zo vzťahu robil peklo.
Aj mne sa stáva, že mi ľudia vravia že by som si mal niekoho nájsť, založiť si rodinu, mať deti, vlastnú domácnosť… . Že by som bol vraj lepším človekom atď… . Že by som nemal čas na to čo robím atď… . A viete čo mi príde na tom totálne absurdné a smiešne? Keď mi to povie ženská, ktorá žije s despotom a ten z nej pomaly vyciciava život. Alebo keď mi to povie niekto, kto sa tvári ako je rodinne založený, ako má rád svoju ženu a deti, no neváha svoju ženu podvádzať a pri každej príležitosti z nej robiť pred kamarátmi hlupaňu. Bez jej prítomnosti samozrejme. Alebo keď počujem rady od ľudí, ktorí nevedia byť úprimní, verní, robiť kompromisy a doma sejú strach, násilie, plač, neistotu, útlak. Takže, mňa netreba ľutovať, že som sám. Som takto spokojný. To ja ľutujem všetkých, ktorí sa trápia vo vzťahoch iba kvôli nejakému statusu, spoločenskému postaveniu, strachu, zvyku, peniazom, citovému vydieraniu. A v skutočnosti si navzájom za nič nestoja.
Ale tak vám poviem. Každý sa so svojím životom vyrovnávame po svojom. Každého z nás život privedie k nejakému pohľadu na svet, na iných ľudí, na lásku, na šťastie, na bolesť, na mnohé vážne témy.. . A áno, je zlý ten pocit bezmocnosti a samoty. Nemať spriaznenú dušu. Nemať nikoho, kto vás pochopí a vezme takého, akí ste, aj bez toho, aby ste sa museli meniť. Pretože viete, že nikdy sa nezmeníte a ani sa meniť nechcete. Načo sa nasilu páčiť každému tým, že si nasadíte masku. Nie je vaša chyba a zlyhanie, keď netolerujete zradu, klamstvo, neveru a radšej ste kvôli tomu sami. Je zároveň smutné, stratiť nádej a dôveru v ľudí a vedieť, že sa len tak nedá získať späť, pretože sklamanie tak skurvene bolí a mnoho vecí nejde vymazať a odpustiť. A v dnešnom svete sa tak veľmi plytvá slovami láska, milujem, sľubujem, nikdy, navždy …. .
A odpustenie nie je ako šmahom ruky odhrnúť záves a vpustiť do miestnosti svetlo. Musí to prebolieť.
„Byť sám je niekedy ten najzrelší vzťah, aký môžeš mať“