“Ešte som nevidel zbaliť niekoho na povahu”
Nie???
Všetko nie je iba o vzhľade. Ani o penisoch a vagínach. Ani o napichaných svaloch či zmachlených ksichtoch. Existujú aj ľudské vlastnosti, čaro osobnosti, charizma. Ľudia, s ktorými nikdy nie je nuda, majú v sebe iskru a nákazlivú chuť do života. Ľudia, s ktorými si je čo povedať a s ktorými je možné zdieľať rovnaké názory, pohľad na svet, záľuby. Ľudia, ktorí nechcú toho druhého vyžmýkať z mladosti a sviežosti a keď sa objavia prvé vrásky, únava, či problémy, tak ho odkopnú. Ľudia, ktorí sa nájdu skrz spoločné záujmy, alebo sa zblížia pri rôznych životných situáciách.
Tvrdíš, že ide iba o vzhľad? A čo všetky tie slepecké páry? Čo hendikepovaní ľudia? Čo chorí, zjazvení, pokrivení, plešatí, s veľkým nosom, odstávajúcimi ušami, krivými zubami, či pár kilami navyše? Čo myslíš, čím zaujali toho druhého a kvôli čomu sú spolu?
Myslíš si, že všetci si hľadajú niekoho iba na tú chvíľku, počas mladosti? Iba kvôli kráse, sviežosti, pružnosti? Myslíš, že nikto nechce vedľa seba niekoho, kto s ním ostane navždy? Myslíš, že pre všetkých je dôležitý zmachlený ksicht a napichané svaly? Myslíš si, že každého zaujímajú tvoje nechty, mihalnice, umelé prsia, umelé pery, umelé bicepsy, hodinky, retiazka? Myslíš si, že každý chce iba jebať? Že každého zaujíma iba tá nastajlovaná schránka? Že všetci sú iba kusy mäsa, ktoré k sebe hľadajú ďalší kus mäsa, aby mohli o seba bezcitne plieskať v posteli? Myslíš, že nikoho nezaujíma viac?
A čo ty? Chceš byť vnímaný/vnímaná iba ako kus mäsa? Aby si ťa všímali a chceli iba v mladosti? Iba keď nemáš problémy a starosti? Iba keď si ako zo škatuľky? Bez únavy, bez slabostí, bez chýb?
Uvedom si. Keď niekto stratí zdravie, mladosť, plodnosť, ochrnie, oslepne, ohluchne, vypadajú mu všetky zuby alebo zrednú vlasy, tak sa z neho nestane iný človek.
Stále je to ten istý chlapec, ktorý behal za loptou, naháňal sa po lúke, chodil na túry, tancoval na diskotéke, vystrájal po baroch, športoval, zdvíhal sa na hrazde, bil sa, vystreľoval na strelnici ruže. Stále je to ten istý chlapec, ktorý skúšal s kamarátmi fajčiť pod schodmi, alebo sa flákal po nociach, jazdil ako blázon, zdvíhal činky, predvádzal svaly, hral na gitare.
Stále je to to isté dievča, ktoré chlapci ťahali za vlasy a o ktoré sa rodičia báli, že skončí v rukách nejakého hajzla. Stále je to to isté dievča, ktoré si plietlo vence z púpavy, spievalo v zbore, hojdalo sa na hojdačke, potilo sa v telocvični a ktoré chlapci špehovali v sprche. Stále je to to isté dievča, ktoré písalo básne, maľovalo obrazy, prečítalo stovky kníh, prechádzalo sa so psom po sídlisku, alebo sa smialo s kamarátkami na lavičke.
Vždy je to ten istý človek, ktorého život sa skladá z detstva, puberty, dospievania, dospelosti, starnutia a staroby.