O KORONE, OČKOVANÍ, DISKUSIÁCH A ZÚRIVÝCH NÁZOROCH

Nepatríme k stránke, ktorá by sa každý deň vyjadrovala k téme koronavírusu a očkovania. Na druhú stranu, mnohí zrazu akoby našli zmysel života. V tejto téme. Sú ňou nasiaknutí a nedokážu rozprávať o ničom inom. Motajú ju do každého rozhovoru, do každej príležitosti. A to platí aj o rôznych stránkach a profiloch, ktoré si zbierajú sledovanosť a čítanosť práve na tejto téme, aj keď nemajú ani čo povedať. No denne na ich nástenke pribudne desiatka príspevkov iba o tom. No všetko iba dohady, pocity, dojmy, emócie.

Aj tieto témy je fajn rozoberať. Horšie ale je, že takmer každá diskusia končí hádkou a urážkami, pretože ľudia nedokážu argumentovať a prezentovať svoj názor slušne. Áno, NÁZOR. Názor na základe toho, čo si kde prečítajú, alebo čo od koho počujú alebo zažijú. A všetci máme rovnaké zdroje. Každý si môže prečítať všetky oficiálne články či pozrieť kadejaké reportáže, nech sú také alebo onaké. A na základe toho si vytvoriť nejaký názor. Nie pravdu. Pretože ak je niečo samozrejmá pravda, ako napríklad to, že hlavné mesto Slovenska je Bratislava, tak o tom nevznikne diskusia ani polemika. Je to proste fakt.

A to, že niekto číta denne desiatky rôznych článkov z kadejakých zdrojov a triedi si ich podľa toho, čo mu lepšie znie, z toho pravdu neurobí. Ak niekto zahltí svoj profil materiálom – cudzím obsahom a podľa toho, čo mu ako pasuje.

Nevyjadrujeme sa k očkovaniu a ku korone, pretože nemáme doma laboratórium, ani potrebné vzdelanie, ani vlastné grafy, čísla, výpočty, pozorovania, štúdie. Máme iba názor, ktorý tu ani nebudeme prezentovať. Práve kvôli tým zúrivým diskutérom, ktorí svoj názor prezentujú ako absolútnu pravdu, na základe pocitov, dojmov a vášní. Na základe toho, čo si kde prečítajú alebo vypočujú.

Už sa do tých diskusií montuje dokonca téma nacizmu, fašizmu, koncentrákov. Už sa spomína Hitler. Kto z nich si ale tú dobu pamätá? Boli tam? Na základe čoho to porovnávajú? Opäť sú to iba pocity a dojmy. Nič viac. Nič podložené. Žiadne vlastné zážitky, ani štúdie.

A vysmievať sa nešťastiam a správam o úmrtiach? Iba preto, lebo si niekto myslí, že je to všetko inak? Tak to je najväčšia úbohosť. Ale názory ľudí sa menia vtedy, ak niečo zažijú na vlastnej koži. Keď to úmrtie a nešťastie príde medzi ich blízkych. K ich rodine. To už by neboli podstatné čísla ani štatistiky, pretože ak sa úmrtie dotkne niečej rodiny, tak aj jeden mŕtvy človek bude veľa.

To platí aj o lynčovaní nejakého človeka iba na základe toho, že niekto niečo povedal. Bez toho, aby toho človeka vôbec poznali osobne. Bez toho, aby sa s nim niekedy stretli a spoznali ho. Takto sa tvoria názory na iných ľudí. Predpojato.

A takto je to aj s ostatnými témami. Diskusie nahradili hádky a pocit, že práve ten môj postoj a názor je ten správny a pravda je na mojej strane. Týka sa to aj tém sexuality, politiky, náboženstva či interrupcie. Mnohí chcú demokraciu a slobodu slova, no iba keď sa s nimi súhlasí. V opačnom prípade prídu hádky a lynče.

Celkovo, to delenie ľudí na nejaké tábory, je smiešne. A nepodelili ich politici. Rozdelili sa oni sami. Ale poniektorí ľudia sú schopní ešte aj svoje neslušné správanie, vulgárnosť, nezdvorilosť, lenivosť, ľahostajnosť, sebeckosť, závisť alebo faloš zvaliť na vládu, politikov a systém.

Pin It on Pinterest

Share This